V Aténach otvorili novú mešitu. Je to prvá mešita v gréckom hlavnom meste od roku 1832.

Po viac ako desiatich rokoch otvorili v utorok v Aténach prvú mešitu postavenú s povolením tamojších úradov. Podľa agentúry AFP o tom informovala miestna moslimská komunita. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnilo len málo ľudí, čo súvisí s epidemiologickými opatreniami.

Atény boli jedným z posledných európskych hlavných miest bez mešity. Od roku 1832, keď sa Grécko oslobodilo od osmanskej nadvlády, žiadna vláda nepovolila výstavbu takéhoto objektu v hlavnom meste.

Mešity v Grécku sa začali búrať alebo prestavovať na iné účely práve v 30. rokoch 19. storočia, keď si Gréci vybojovali nezávislosť od Osmanskej ríše.
Jediné dodnes funkčné mešity z osmanského obdobia sa tak nachádzajú v Trácii na severovýchode Grécka hraničiacej s Tureckom, kde žije asi 150 000 príslušníkov tureckej menšiny. V tejto oblasti sa zachovalo asi 300 mešít.
Aténska mešita bola postavená zo štátnych prostriedkov na západnom predmestí metropoly. Výstavba bola zavŕšená na konci roka 2019, jej otvorenie sa však odložilo pre pandémiu vyvolanú koronavírusom SARS-CoV-2.
S výstavbou sa začalo ešte v roku 2007. Stavalo sa však s prestávkami. Tie spôsobil odpor pravoslávnej cirkvi, ktorá má v Grécku veľký vplyv a tiež námietky zo strany niektorých nacionalistických hnutí. Úrady okrem toho vyšli v ústrety miestnej kresťanskej väčšine tým, že nepovolili postavenie minaretu, výrazného symbolu každej mešity, a stavba nemá ani klasickú kupolu.
Moslimská komunita v Aténach sa doteraz modlila v provizórnych priestoroch: v bytoch, pivniciach, dokonca aj v kôlňach či hangároch, teda len na neoficiálnych miestach, ktoré sa snažil grécky štát regulovať vydávaním prevádzkových povolení. Nová mešita pojme 350 ľudí.
V Grécku žije takmer 650.000 moslimov, z ktorých väčšinu tvoria sunniti žijúci v Aténach. Väčšina z nich sú migranti, ktorí pricestovali do Grécka v priebehu posledných 20 rokov.

(tasr)