Sociálny dištanc, vyšší výskyt nakazených či zákaz vychádzania podmienili v pandémiou najzasiahnutejších miestach rast duševných porúch, píše Eva Struhárňanská v Štandarde.

Dokazuje to štúdia publikovaná v recenzovanom časopise Lancet. Vedci v nej analyzovali recenzované štúdie o výskyte depresívnych a úzkostných porúch z obdobia od 1. januára 2020 do 29. januára 2021. Obe poruchy sú podľa výsledkov na vzostupe. Výskyt psychických problémov ovplyvnili najmä dva ukazovatele – denná miera nakazených SARS-CoV-2 a obmedzenie pohybu. V miestach, kde bola nákaza a protiepidemické opatrenia najsilnejšie, zaznamenali u ľudí najväčší nárast duševných porúch.

„Sociálne reštrikcie, zatváranie podnikov a prevádzok, škôl, strata živobytia, zníženie hospodárskej aktivity a presúvanie priorít vlád v ich snahe kontrolovať ohniská COVID-19 majú potenciál podstatne ovplyvniť duševné zdravie obyvateľstva,“ upozorňujú odborníci.

„Vedci odhadujú, že v dôsledku pandémie koronavírusu na celom svete pribudlo približne 53 miliónov prípadov depresie. Predstavuje to nárast o zhruba 28 percent oproti predpokladanému stavu bez pandémie. Celkovo sa toto ochorenia vyskytlo u takmer 3,2 tisíca ľudí zo stotisíc. Ešte horšie sa vyvíjali úzkostné poruchy. Tie sa počas prvého roka pandémie prejavili približne u 76 miliónov ľudí. Vzrástli teda zhruba o 26 percent. Zo stotisíc obyvateľov nimi trpelo okolo 4,8 tisíca ľudí“, píše Eva Struhárňanská v denníku Štandard.

(fan)