Slovensko si po prvý raz pripomína Deň samizdatu. Inšpiráciou jeho vzniku bolo prenasledovanie kresťanského aktivistu Ivana Polanského.

Slovensko si po prvý raz pripomína Deň samizdatu ako parlamentom schválený pamätný deň. Ide o prejav úcty k odvahe tých, ktorí počas totalitnej éry riskovali a zažili prenasledovanie zo strany štátnej moci iba preto, lebo uplatňovali svoje základné ľudské práva a slobody.

„Aj dnes ľudia vydávajú rôzne texty prostredníctvom internetu či vlastným nákladom. Pre prirodzené fungovanie kultúry je to prínosné a dôležité. Rozdiel oproti situácii pred novembrom 1989 je v tom, že vtedy bola takáto činnosť kriminalizovaná štátom, viacerí nezávislí vydavatelia literárnych textov a časopisov boli sledovaní Štátnou bezpečnosťou a boli voči nim vykonávané represie, ako domové prehliadky a výsluchy, pričom im hrozilo aj väzenie,“ povedal pre TASR literárny historik Pavel Matejovič, ktorý v rokoch 1984 a 1985 zostavoval a vydával samizdatovú kultúrnu revue Orientácia.

Dátum 12. október bol zvolený pre Deň samizdatu na základe udalosti z roku 1988. Vtedy podpísalo 92 českých a slovenských disidentov vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského (1936 – 2015), ktorý bol 17. júna 1988 odsúdený za vydávanie a šírenie samizdatu na štvorročné väzenie. „Vyzývame vás, aby ste buď Ivana Polanského prepustili na slobodu, alebo osvedčili dôslednosť svojej zvrátenej spravodlivosti tým, že uväzníte nás všetkých,“ uvádzalo sa vo vyhlásení.

Signatári vyhlásenia, vydavatelia samizdatu, redaktori a distribútori, si začali od 12. októbra 2016 pripomínať neformálny Deň samizdatu. Poslanci Národnej rady SR ho zaradili medzi pamätné dni na základe dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne OĽANO, resp. všetkých koaličných klubov, ktoré schválili 3. novembra 2020.

Medzi známe samizdatové časopisy patrili napríklad Kontakt, Altamíra, Fragment K i mnohé ďalšie, predovšetkým s kresťanským zameraním. K prípadom prenasledovania ľudí, ktorí samizdaty šírili, patrí podľa Matejoviča kauza „francúzsky kamión“ z roku 1981. Za „pašovanie“ literatúry sa vtedy ocitlo vo väzbe viacero ľudí, medzi nimi aj disident a filozof Milan Šimečka. Prenasledovaný bol aj slovenský básnik a vydavateľ samizdatu Oleg Pastier.

„Kriminalizovaní boli nielen politickí disidenti, ale aj autori literárnych textov, ktorí svoje diela uverejňovali v samizdate, a nezávislí vydavatelia, ktorí ani nemuseli vyvíjať žiadnu opozičnú či tzv. protištátnu činnosť,“ doplnil Matejovič s tým, že dnes, naopak, existujú mechanizmy na podporu nezávislej kultúry – a v tom je zásadný rozdiel oproti minulosti počas totalitnej diktatúry.

„Samizdat však môže byť inšpiratívny aj pre súčasnú nezávislú kultúru. Aj dnes existuje množstvo prienikov s neoficiálnou kultúrou počas totality. Týka sa to napríklad civilizačných hrozieb, ktorých oproti minulosti pribudlo. Aj dnes treba kriticky upozorňovať na zneužívanie politickej a ekonomickej moci. Samostatnou témou je šírenie dezinformácií a konšpiračných teórií, ktoré nemajú so slobodou nič spoločné. Treba povedať, že samizdat počas totality žiadne konšpiračné teórie nešíril, naopak, jeho kritika sa opierala o fakty a vedecké poznatky. To mu umožnilo demaskovať stratégie ideologickej manipulácie a usvedčovať tak totalitný režim zo lži. Aj v tomto vidím odkaz samizdatu pre súčasnosť,“ vysvetlil Pavel Matejovič.

Ústav pamäti národa v spolupráci s občianskym združením samizdat.sk a Univerzitnou knižnicou v Bratislave pri tejto príležitosti pravidelne organizuje konferenciu, ktorá sa koná v utorok pod záštitou premiéra Eduarda Hegera (OĽANO).

(tasr)