Nobelovu cenu za ekonómiu získali spoločne David Card, Joshua David Angrist a Guido Wilhelmus Imbens. Card získal cenu za„empirický prínos k ekonómii práce“

Nobelova cena za ekonómiu

a ďalší dvaja laureáti za „metodologický prínos k analýze kauzálnych vzťahov“, informovala Švédska kráľovská akadémia.

Tohtoroční laureáti nám poskytli nové poznatky o trhu práce a ukázali, aké závery o príčinách a následkoch je možné vyvodiť z prirodzených experimentov. Ich prístup sa rozšíril do ďalších oblastí a spôsobil revolúciu v empirickom výskume, uviedla akadémia. Veľké otázky v spoločenských vedách sa týkajú napríklad vplyvu migrácie na výšku miezd a zamestnanosti alebo vzťahu medzi vzdelaním detí a ich budúcimi príjmami. Odpovedať na ne je ťažké, pretože nie je jasné, čo by sa stalo, keby bola migrácia slabšia alebo daná osoba by nepokračovala v štúdiu. Tohtoroční laureáti však podľa akadémie dokázali, že na tieto a podobné otázky je možné odpovedať prostredníctvom prirodzených experimentov.

Kľúčom k úspechu je využitie situácie, keď náhodné udalosti alebo politické zmeny spôsobia, že so skupinami ľudí sa zaobchádza odlišne, čo sa podobá na klinické pokusy v medicíne.

David Card pomocou prirodzených experimentov analyzoval dopady minimálnej mzdy, imigrácie a vzdelania na trh práce. Jeho štúdie zo začiatku 90. rokov 20. storočia spochybnili tradičné názory a viedli k novým analýzam a poznatkom. Výsledky okrem iného ukázali, že zvýšenie minimálnej mzdy nemusí nutne viesť k zníženiu počtu pracovných miest.

Príjmy ľudí, ktorí sa v danej krajine narodili, môžu z novej migrácie profitovať, kým v prípade ľudí, ktorí sa prisťahovali skôr, hrozia negatívne dopady. Zdroje v školách tiež ovplyvňujú budúci úspech študentov na trhu práce v oveľa väčšej miere, než sa predpokladalo. Údaje z prirodzeného experimentu je však ťažké interpretovať, upozorňuje akadémia. Predĺženie školskej dochádzky o jeden rok pre jednu skupinu študentov a nie pre inú, napríklad, neovplyvní všetkých v prvej skupine rovnako.

Niektorí študenti by pokračovali v štúdiu bez ohľadu na zmeny a hodnota vzdelania pre nich často nie je reprezentatívna vo vzťahu k celej skupine. Metodologický problém, či je možné vôbec vyvodzovať závery o vplyve jedného roka v škole navyše, podľa akadémie v polovici 90. rokov vyriešili Joshua Angrist a Guido Imbens.

„Cardove štúdie kľúčových spoločenských otázok a metodologické príspevky Angrista a Imbensa ukázali, že prirodzené experimenty sú bohatým zdrojom poznania. Ich výskum podstatne zlepšil našu možnosť odpovedať na kľúčové kauzálne otázky, čo je pre spoločnosť veľkým prínosom,“ uviedol Peter Fredriksson, predseda výboru pre udeľovanie cien za ekonomické vedy.

Foto: TASR/AP

(sita)