Účasť v piatych irackých voľbách od zvrhnutia Husajna bola rekordne nízka. K urnám sa dostavilo 42 percent občanov.

Len 42 percent z 25 miliónov voličov odovzdalo svoje hlasy v nedeľňajších predčasných voľbách v Iraku. Informovala o tom v noci na pondelok volebná komisia, uviedla agentúra DPA.

Je to najnižšia volebná účasť v piatych voľbách od zvrhnutia dlhoročného diktátora Saddáma Husajna v roku 2003. Už v roku 2018 klesla na rekordne nízku úroveň 44,5 percenta.

Tento trend sa pripisuje frustrácii mnohých Iračanov z politických elít. Irak bohatý na ropu sa ocitol v politickej a hospodárskej kríze. Premiér Mustafá Kázimí vypísal voľby o pol roka skôr po masových protestoch proti bujnejúcej korupcii, upadajúcej ekonomike a zlej infraštruktúre, ktoré vypukli v októbri 2019.

Organizátori protestov však vyzvali na bojkot volieb, pretože neočakávali, že by zmenili súčasný pomer síl.

Zahraniční volební pozorovatelia pripísali nízku účasť aj viac ako 250.000 príslušníkom bezpečnostných zložiek, ktorí dohliadali na priebeh hlasovania. Podľa europoslankyne Violy von Cramonovej, šéfky volebných pozorovateľov EÚ, mohlo nasadenie takéhoto vysokého počtu vojakov a policajtov „ľudí trochu odradiť“.

Predpokladá sa, že voľby vyhrá blok populistického duchovného Muktadu Sadra, ktorý v doterajšom 329-člennom parlamente dominoval. Ďalšou významnou silou bude blok Fatah, zastrešujúci irackých šiitských moslimov podporovaných Iránom, ktorí v rokoch 2014 – 2017 bojovali po boku irackej armády proti Islamskému štátu.

Hlasovanie poznačili podľa agentúry AFP technické problémy v niektorých volebných miestnostiach, ako boli nefunkčné čítačky odtlačkov prstov. Jeden vojak bol zabitý a ďalší zranený pri „neúmyselnej streľbe“ ich kolegu vo volebnej miestnosti v provincii Dijála.

(tasr)