Sudcovia: Zrušenie štyroch krajských súdov a ich premena na pracoviská sťaží fyzický prístup k odvolacím súdom pre časť účastníkov konania. Platí to najmä v trestných veciach. Súdne konanie sa môže podľa Združenia sudcov Slovenska (ZSS) predražiť a v určitých prípadoch aj spomaliť. Agentúre SITA poskytol stanovisko prezident ZSS František Mozner.

Združenie zdôraznilo, že v princípe sa stotožňujú s cieľmi, ktoré reforma súdnej mapy sleduje, a to pokiaľ ide o vytvorenie lepších podmienok pre špecializáciu sudcov na úrovni okresných súdov. To by malo viesť k zvýšeniu výkonu, dôveryhodnosti a kvality súdnictva. Zásadne však nesúhlasí s východiskovou tézou navrhovanej reformy, že na fungovanie náhodného prideľovania vecí je nevyhnutné, aby boli na súde vyťažení aspoň traja špecializovaní sudcovia či senáty. Podľa súčasnej právnej úpravy je podmienka náhodného pridelenia splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému aspoň z dvoch senátov alebo samosudcov. ZSS vysvetlilo, že táto dlhodobo uplatňovaná prax je pritom v súlade aj so stanoviskom Benátskej komisie z roku 2010 a tiež stanoviskom CEPEJ z roku 2017.

„Pokiaľ ide o navrhované rušenie malých okresných súdov, ktoré ZSS v princípe neodmieta, považujeme za problematické, že ani z dôvodovej správy, ale ani z ďalších podkladov, na ktoré odkazuje a ktoré sú dostupné na stránke ministerstva spravodlivosti, nie je zrejmé, na základe akých vstupných údajov a kritérií boli stanovené odhadované počty špecializovaných sudcov v jednotlivých základných súdnych agendách na existujúcich okresných súdoch, čo má rozhodujúci význam pre to, či je zrušenie konkrétneho okresného súdu vecne opodstatnené,“ uviedlo združenie.

Pri navrhovanom zriadení mestských súdov v Bratislave a Košiciach je ZSS presvedčené, že pri personálnom doplnení dotknutých okresných súdov do stavu zodpovedajúcemu ich nápadu a skladbe vecí a pri zavedení takzvanej kauzálnej príslušnosti v obchodnej agende, je možné ciele navrhovanej reformy dosiahnuť pri zachovaní súčasného stavu. V porovnaní s nákladmi spojenými so zriadením mestských súdov ide podľa ZSS o minimálne dodatočné náklady.

Sudcovské združenie tiež vyčíta Ministerstvu spravodlivosti SR, že ich zástupca nebol zapojený do prípravy prvého návrhu, ale aj súčasných návrhov novej súdnej mapy. „V Správe Európskej komisie o právnom štáte 2021, v časti týkajúcej sa Slovenska, sú vyslovené obavy aj vo vzťahu k legislatívnemu procesu, najmä pokiaľ ide o nedostatočné zapojenie relevantných subjektov do tvorby legislatívy,“ pokračovalo združenie s tým, že ministerstvo spravodlivosti má zo zákona využívať okrem iného poznatky stavovských organizácii a zapájať ich najmä do práce na riešení otázok koncepčnej a legislatívnej povahy. Združenie má s rezortom v tomto smere aj uzavretú zmluvu o spolupráci. „Z pohľadu ZSS je postup ministerstva spravodlivosti formálny, vzbudzujúci pochybnosti o skutočnej snahe vypočuť a prípadne zohľadniť akékoľvek vecné argumenty. Uvedené potvrdzuje aj to, že na list, ktorým prezident ZSS v tejto súvislosti ešte začiatkom augusta 2021 požiadal pani ministerku spravodlivosti o stretnutie, táto nijak nereagovala,“ uzavrel Mozner.

(sita)