V Gruzínsku bol v piatok zadržaný exprezident Michail Saakašvili. Stalo sa tak len deň pred miestnymi regionálnymi voľbami. Ak do nich vkladal nádeje, prehral.

Michail Saakašvili

Píše Tomáš Baranec v Štandarde.

„Vo víkendových regionálnych voľbách v Gruzínsku išlo o omnoho viac než len o pozície v miestnych zastupiteľstvách. Podľa takzvanej dohody 19. apríla, ktorú medzi znepriatelenou gruzínskou vládnou stranou a opozíciou sprostredkovala Únia, mala Gruzínska túžba v prípade, že získa celkovo menej než 43 percent hlasov v miestnych voľbách, vypísať predčasné parlamentné voľby. Hoci Jednotné národné hnutie (UNM) túto dohodu pôvodne nepodpísala a vládna strana od nej nedávno ustúpila, miestne voľby boli v Gruzínsku vnímané ako referendum o pokračovaní terajšieho parlamentu“, píše Tomáš Baranec.

„V prípade, že by Gruzínska túžba vo voľbách získala menej než 43 percenta, nič ju už nezaväzovalo k odstúpeniu, no mohla by sa dostať pod tlak opozície, ulice aj Západu. Ak chcel Saakašvili svojím príchodom do Gruzínska dosiahnuť aj niečo iné než len vlastné zatknutie, mohla to byť jedine nádej, že pri zlom výsledku vládnej strany dokáže týmto krokom mobilizovať svojich podporovateľov a dostať ich do ulíc v dostatočnom množstve. Ak v niečo podobné veril, prerátal sa a jeho vlastné prirovnanie k Napoleonovmu návratu z Elby sa vyplnilo. Včerajšie voľby boli v takom prípade jeho osobné Waterloo. Kandidáti vládnej strany totiž zvíťazili po spočítaní 99 percent hlasov už v prvom kole až v 44 z celkového počtu 59 okrskov. V zvyšných 15 nezískal ani jeden kandidát nadpolovičnú väčšinu, a bude sa tam preto musieť konať druhé kolo volieb. Čo je ešte dôležitejšie, vládnu stranu vo voľbách podporilo podľa oficiálnych výsledkov celkovo až 47 percent voličov. Hoci od dohody 19. apríla sama odstúpila, v pomyselnom referende uspela. Keďže tento výsledok nezvrátia ani viaceré informácie o volebných nezrovnalostiach, opozícia dokáže len ťažko povolať do ulíc dostatočné množstvo svojich podporovateľov“, viac o situácii v Gruzínsku sa dočítate v texte Tomáša Baranca v denníku Štandard.

Foto: TASR/AP

(fan)