Šéfka Európskej prokuratúry Laura Kövesiová v piatok obvinila Slovinsko zo zasahovania do justičného systému Európskej únie a vyjadrila obavy, či je rozpočet bloku chránený pred podvodmi a korupciou. Úrad zodpovedný za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet únie funguje od júna. Spomedzi členských štátov, ktoré sa prihlásili k spolupráci, Slovinsko ako jediné odmieta do úradu vymenovať svojich prokurátorov.

„Skutočnosť, že členský štát zasahuje do riadneho fungovania justičnej inštitúcie EÚ znamená veľmi nebezpečný precedens,“ uviedla Kövesiová pred poslancami Európskeho parlamentu. Slovinsko podľa nej tým, že nenominovalo svojich zástupcov, zanechalo „medzeru“ v pôsobnosti EPPO.

Slovinský premiér Janez Janša v júli uviedol, že postup pri menovaní delegátov jeho krajiny nebol správny. Ako dodal, na posty boli navrhnutí iba dvaja kandidáti, hoci sa ich prihlásilo viacero.

Zdržanie je pre úniu nepríjemné aj vzhľadom na to, že Slovinsko do konca roka vedie rotujúce predsedníctvo v európskom bloku. Do pôsobnosti EPPO patrí 22 z 27 členských štátov únie. Maďarsko, Poľsko a Švédsko sa k inštitúcii nepripojili, Dánsko a Írsko zase majú v justičných záležitostiach výnimku z práva EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na začiatku slovinského predsedníctva označila európsku prokuratúru za „kľúčový prvok ochrany peňazí daňových poplatníkov v EÚ“ a krajinu vyzvala, aby „s najvyššou naliehavosťou“ predložila mená kandidátov.

Postoj Slovinska podľa Kövesiovej znamená, že jej úrad musí pracovať, ako keby v „Slovinsku neexistoval“.

„Ako môže Slovinsko v tejto situácii zabezpečiť riadny a úplný dohľad nad orgánmi zodpovednými za správu a kontrolu únijných fondov? Ako môže Slovinsko garantovať účinné súdne opatrenia v prípade všetkých zistených podvodných nezrovnalostí? Je rozpočet EÚ riadne chránený?,“ spýtala sa Kövesiová.

Európska prokuratúra má za úlohu vyšetrovať a stíhať rôzne druhy podvodov a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, predovšetkým podvody týkajúce sa výdavkov a príjmov, podvody súvisiace s DPH, ak sa budú týkať dvoch alebo viacerých členských štátov a hodnoty viac ako 10 miliónov eur, pranie špinavých peňazí z aktív pochádzajúcich zo sprenevery rozpočtu EÚ, aktívnu a pasívnu korupciu alebo spreneveru, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy EÚ či účasť v zločineckej organizácii, ak je jej činnosť zameraná na páchanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ.

(sita)