Cenu Václava Havla za ľudské práva od Rady Európy získala bieloruská opozičná líderka Maryja Kalesnikavová. Ocenenie udelili na špeciálnej ceremónii počas otváracieho dňa jesenného plenárneho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu. Za Kalesnikavovú cenu, ktorá pozostáva z odmeny 60-tisíc eur, trofeje a diplomu, prevzala jej sestra Taciana Chomičová, informovala v tlačovej správe Rada Európy.

Ocenená Kalesnikavová je jednou z opozičných lídrov v Bielorusku a je členkou tamojšej opozičnej Koordinačnej rady. Bola šéfkou sídla kampane niekdajšieho prezidentského kandidáta Viktara Babaryku. V septembri 2020 ju uniesli a aby sa vyhla nútenému odchodu z Bieloruska roztrhala svoj pas. Následne ju zadržali a tento mesiac ju za jej politickú aktivitu odsúdili na 11 rokov väzenia.

„Pani Kalesnikavová, ktorá sa postavila proti režimu, ktorý si vybral silu a brutalitu proti pokojným a legitímnym protestom, ukázala, že je pripravená riskovať vlastnú bezpečnosť z dôvodu väčšieho ako ona – preukázala skutočnú odvahu,“ vyjadril sa predseda Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Rik Daems počas udeľovania ceny.

Chomičová pri preberaní ceny uviedla, že jej sestra by chcela svoje víťazstvo venovať všetkým, čo v Bielorusku bojujú za ich práva. „Táto cena je znakom solidarity celého demokratického sveta s bieloruským ľudom. Pre nás, Bielorusov, je tiež znakom toho, že nás podporuje medzinárodná komunita a sme na správnej ceste,“ povedala.

Tohtoročnými finalistami boli okrem Kalesnikavovej aj mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc a burundský bojovník za ľudské práva Germain Rukuki, ktorí tiež dostali diplomy.

Cena Václava Havla za ľudské práva vyzdvihuje mimoriadny počin v oblasti ochrany ľudských práv v Európe i mimo nej. Každoročne ju udeľuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v partnerstve s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charty 77. Cenu v minulosti dostali Ales Beľackij (2013), Anar Mammadli (2014), Ľudmila Alexejevová (2015), Nadia Muradová (2016), Murat Arslan (2017), Ojub Titiev (2018), Ilham Tohti a Mládežnícka iniciatíva za ľudské práva (2019) a Ludžajn al-Hatlúlová (2020).

(sita)