Nad solidaritou s najzraniteľnejšími prevláda podľa prieskumu u Slovákov strach z očkovaniaa bezmocnosť pri hodnotení jeho bezpečnosti. Z dát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb vyplýva, že Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najnižšou mierou zaočkovanosti proti ochoreniu COVID-19.

Naznačujú to výsledky najnovšej štúdie kolektívu vedkýň z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV (CSPV SAV). Výsledky výskumu ukázali, že očkovacie kampane postavené na solidarite voči okoliu môžu byt účinné iba vtedy, ak ľudia majú dostatočné množstvo spoľahlivých informácií a riziká spojené s vakcináciou považujú za nízke. V opačnom prípade sa do popredia dostavajú emócie, najmä strach. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa SAV Katarína Gáliková. Z dát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vyplýva, že Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najnižšou mierou zaočkovanosti proti ochoreniu COVID-19. Gáliková poukázala aj na to, že takmer polovica obyvateľov Slovenska neprejavuje o očkovanie záujem.

Magdalena Adamus z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV konštatovala, že očkovanie chráni nielen zaočkovanú osobu, ale aj ostatných ľudí. Podľa nej sa dá povedať, že ide o formu spoločenskej dohody a morálnu povinnosť chrániť najviac zraniteľné osoby. Spolu s kolegyňami Vladimírou Čavojovou a Evou Ballovou Mikuškovou sa po tom, čo Slovensko zasiahla druhá vlna, rozhodli preskúmať dôvody vysokej miery skepticizmu voči vakcínam. „Naším najdôležitejším zistením je, že strach z vakcíny a jej vedľajších účinkov prevažuje nielen nad strachom z choroby samotnej, ale aj nad altruistickými tendenciami, ktoré môže človek mať,“ vysvetlila psychologička.

Adamus podotkla, že aj keď ľudia v ich vzorke prejavovali vysokú mieru altruizmu a úprimného záujmu o ostatných ľudí a ich zdravie, očkovacie postoje respondentov boli viac ovplyvnené emocionálnymi reakciami na vedľajšie účinky vakcíny a nedostatkom schopnosti vyhodnotiť bezpečnosť a účinnosť vakcinačných látok. Zároveň dodala, že nemožno očakávať od ľudí, ktorí nemajú relevantné vzdelanie, že budú schopní hodnotiť vedecké články alebo klinické štúdie. Z toho dôvodu je potrebné znižovať strach a pocit bezmocnosti, a to najmä eliminovaním falošných správ a poplašných hoaxov. „Neexistuje na to iná cesta než zrozumiteľné poskytovanie poznatkov cez viaceré informačné kanály, ktoré dokážu zasiahnuť čo najširšie spektrum ľudí,“ zdôraznila vedkyňa.

(sita)