Kremeľ pred voľbami správne odhadol stav ruskej spoločnosti a pomohol si pofidérnym elektronickým hlasovaním.

Kombinácia štátnej represie a apatie bežných Rusov umožnila Vladimirovi Putinovi to, čo sa Alexandrovi Lukašenkovi tvrdo vypomstilo, píše v Štandarde Tomáš Baranec.

Mnohí analytici, varujú, že oficiálne výsledky volieb vo viacerých ohľadoch nemusia zodpovedať realite, pričom ich víťazom sa v skutočnosti mohli stať práve komunisti. Jednotné Rusko malo podľa prieskumov okolo 35 percentnú podporu. Hoci platí, že nerozhodnutí voliči sa historicky v prevažnej miere nakoniec priklonili k vládnej strane, tento fenomén by im nemal pridať viac než 5 percent. Takmer 50 percent preto podľa experta Paula Robinsona z Ottawskej univerzity odporuje štatistickým modelom aj minulej empirickej skúsenosti a podporuje tézu o masívnom falšovaní volebného výsledku.

„Napríklad Mark Galeotti z britského think tanku RUSI napísal, že Kremeľ represiami oslabil a zdecimoval nesystémovú opozíciu ešte pred samotnými voľbami. „Nemusí ich falšovať takým očividným až nehoráznym spôsobom.“ Najväčším omylom bieloruského lídra Alexandra Lukašenka bola podľa autora „jeho predstava, že môže bez predchádzajúcej prípravy len tak oznámiť nepravdepodobný a pre mnohých voličov až urážlivý výsledok volieb“. Spojenectvo politických technológov prezidentskej administratívy s bezpečnostnými a spravodajskými službami v kombinácii s efektívnym nastavením jednomandátových volebných okresov umožňuje podľa analytika ruskej vláde čo najviac zúžiť medzeru medzi reálnymi a oficiálne vyhlásenými výsledkami volieb,“ píše Tomáš Baranec.

Viac sa dočítate v texte, ktorý vyšiel v denníku Štandard.

Foto: TASR/AP

(fan)