Tisíce ľudí v Mali demonštrovali na podporu vládnucej junty. Akcia bola tiež zameraná proti zasahovaniu iných krajín do vnútorných záležitostí.

Tisíce ľudí vyšli v stredu do ulíc hlavného mesta africkej krajiny Mali, aby tak vyjadrili podporu vládnucej junte a protestovali proti zasahovaniu iných krajín do záležitostí svojho štátu. O udalostiach informovali priamo z protestu spravodajcovia agentúry AFP.

K protestu došlo v čase, keď dočasný prezident a vojenský veliteľ Assimi Goita čelí výzvam, aby odmietol potenciálnu spoluprácu so súkromnou ruskou bezpečnostnou firmou Vagner.

Príslušník malijskej polície, ktorý si neželal byť menovaný, povedal, že na demonštrácii v Bamaku sa zúčastnilo približne 3000 ľudí. Mnohí z demonštrantov si priniesli malijské vlajky a plagáty podporujúce armádu, uvideli spravodajcovia AFP. Niektorí prišli na protest aj s ruskými vlajkami.

Hovorca organizátorov protestu, Siriki Kouyate, povedal, že francúzska vojenská intervencia v Mali zlyhala.

Mali bojuje od roku 2012 s džihádistami. O život odvtedy prišli už tisíce civilistov a vojakov.

Francúzska ministerka obrany Florence Parlyová varovala v utorok svojho malijského náprotivka Sadia Camaru pred najímaním firmy Vagner pre boj proti týmto islamským militantnom. Nemecko, ktoré má tiež v krajine svojich vojakov, varovalo, že v prípade uzatvorenia zmluvy medzi Vagnerom a malijskou vládou prehodnotí svoje pôsobenie v tomto africkom štáte.

Francúzsko vyslalo v roku 2013 do tejto africkej krajiny svojich vojakov. Tým sa najskôr darilo odrážať útoky džihádistov, konflikt však aj napriek ich prítomnosti v krajine neskôr narastal. Prítomnosť francúzskych síl bola v ostatných rokoch zároveň predmetom pravidelných protestov aj kritiky na sociálnych sieťach.

Mali sa dostalo do politickej krízy minulý rok. Chaos kulminoval v auguste 2020 vojenským prevratom namiereným proti prezidentovi Ibrahimovi Boubacarovi Keitovi. Armáda pod hrozbou uvalenia sankcií následne vymenovala dočasnú civilnú vládu poverenú nasmerovaním krajiny späť k demokracii.

Vojenský veliteľ Assimi Goita však v máji túto vládu zvrhol a neskôr bol vyhlásený za dočasného prezidenta. Goita prisľúbil, že bude rešpektovať konečný termín – február 2022 – na vypísanie riadnych parlamentných volieb.

Ruské polovojenské jednotky, súkromní bezpečnostní inštruktori a spoločnosti získavajú v ostatných rokoch v Afrike čoraz väčší vplyv, a to najmä v konfliktami zmietanej Stredoafrickej republike (SAR), kde OSN obviňuje dodávateľov spoločnosti Vagner z páchania rozličných zločinov.

(tasr)