V nedeľu budú v Nemecku parlamentné voľby. Prvé tri strany v prieskumoch sa od seba takmer nelíšia. O stave nemeckej politiky pred voľbami a kuloároch

píše v článku „Kto po Angele?“ Daniel Kaiser.

Prvé tri strany v prieskumoch predstavujú Zelení (17 percent), Únia (CDU a CSU, 22 percent) a sociálnodemokratická strana (SPD, 25 percent; údaje pochádzajú z politického barometra televízie ZDF zverejneného v sobotu 11. septembra). Doteraz vládnuca veľká koalícia CDU a SPD by s takým výsledkom mohla pokračovať, hoci s veľmi tesnou väčšinou a v prehodenom poradí. Kancelárom by bol líder SPD, doterajší vicekancelár Olaf Scholz.

„Viac než 40 percent Nemcov pritom krátko pred voľbami nevie, koho voliť, prípadne či k voľbám vôbec ísť. Človek pri pohľade na programy prvej trojky ešte ľahšie dôjde k záveru, že konečné poradie na prvých troch miestach nie je podstatné. V kľúčových témach sa traja uchádzači o vládu nad Nemeckom takmer nelíšia. Líši sa v rôznej miere zvyšok politickej scény, ktorý si však rozdelí len tretinu hlasov a bude rád. Dve strany napravo od mainstreamu, liberálne FDP a národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AFD), sú v preferenciách obe plus-mínus 11 percent. Postkomunisti (Die Linke) so šiestimi percentami na celoštátnej úrovni, avšak s istotou niekoľkých priamych mandátov z východonemeckých okrskov preniknú aj do Bundestagu. Postkomunisti sú trochu mimo salónov hlavne pre svoj pôvod, politicky ich nájdeme na ľavom okraji hlavného prúdu, ale stále ešte vnútri. Aj dedičia Ericha Honeckera dnes podporujú veľkorysú migračnú politiku, klimatické zákony a posledný rok a pol lockdown“, píše Daniel Kaiser v texte, ktorý pôvodne vyšiel v Echu, vychádza a so súhlasom redakcie ho prináša aj denník Štandard.

Foto: TASR/AP

(fan)