Cez víkend sa v Ruskej federácii uskutočnili parlamentné voľby. Víťazom sa stala Putinova strana Jednotné Rusko. 

Oproti roku 2011 pravdepodobne po tohtoročných ruských voľbách netreba ani v prípade vážnejších manipulácií s ich výsledkom očakávať žiadne masovejšie protesty. Krajina napriek tomu nie je diktatúrou a voľby zohrávajú v jeho politickom systéme aj naďalej dôležitú úlohu. Aj také sú pohľady nezávislých expertov, píše v Štandarde Tomáš Baranec.

Obe tieto skutočnosti viedli k dvom extrémnym a protichodným pohľadom na tohtoročné voľby. Podľa prvého z nich represie namierené voči nesystémovej opozícii v kombinácii s rekordne nízkou podporou Jednotného Ruska znamenajú, že Kremeľ sa skutočne bojí a práve prebiehajúce voľby by ho mohli prinajmenšom pripraviť o značnú časť legitimity. Zástancovia druhého pohľadu, naopak, argumentujú, že vzhľadom na rozsah represií, ktoré zasiahli veľkú časť opozície, voľby strácajú akýkoľvek praktický zmysel.

Väčšina ruských aj zahraničných expertov sa však zhoduje v názore, že skutočnosť je komplikovanejšia a voľby v Rusku stále zohrávajú viacero dôležitých úloh, hoci iných než v liberálnych demokraciách. Prinášame vám podhľad dvoch z nich: Andreja Kolesnikova z Moskovského centra Carnegie a Marka Galeottiho z britského think tanku RUSI.

Viac sa dočítate v denníku Štandard.

(fan)