Pápež František sa vyhýba jednoznačným, hotovým vyjadreniam a odporúčaniam. Má to svoju logiku, hovorí košický gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ.

Arcibiskup v rozhovore pre Postoj zdôraznil, že keďže pápež jezuita, jeho silnou témou je isté rozlišovanie a aj snaha o to, aby nepodával učenie cirkvi ako hotové výsledky, ale aby to bolo predovšetkým budovanie si vzťahu k osobe Ježiša Krista, budovanie vzťahu k viere a k cirkvi.

„A potom z tohto vzťahu vyplývajú dôsledky. Možno to je problém aj nás kňazov a biskupov, že ohlasujeme výsledky, strechu, čo má a nemá človek robiť, čo je ťažký a čo ľahký hriech, a málo hovoríme o tom, prečo by to človek mal či nemal robiť. Je potrebné, aby sa človek sám dopracoval k morálnemu postoju, ktorý nie je predpokladom viery, ale jej dôsledkom. Budovanie osobného vzťahu ku Kristovi a k osobnej viere prináša dôsledky, ktoré sú zmenou života. Ak sa celé učenie cirkvi profiluje ako súbor príkazov a zákazov, tak potom ide o náročnú etiku, ktorá sa môže nezasvätenému človeku javiť ako nezmyselná a nepodložená. Taká náročná, že je až nesplniteľná. Takto by som sa dobromyseľne pokúsil interpretovať u Františka absenciu nejakých priamych direktív a priamych označovaní, zákazov a príkazov či pripomínania niečoho. Pretože toto všetko je zavŕšením akejsi cesty a hľadania“, hovorí Cyril Vasiľ v Postoji. 

Foto: TASR – Milan Kapusta

(fan)