Európska komisia bude brániť ľudské práva aj za cenu právnych konaní. Upozornila na to v stredu Ursula von der Leyenová v rámci svojej správy o stave Únie, ktorú predniesla pred poslancami Európskeho parlamentu.

EÚ je odhodlaná pomáhať pobaltským krajinám v ich spore s Bieloruskom, ktoré cielene zneužíva ľudské práva a nelegálnu migráciu v snahe destabilizovať Európu. V širšom kontexte však Únia musí posilniť schengenský priestor a zabezpečiť ochranu svojich vonkajších hraníc.

„Tu však musíme mať spoločnú reč ohľadom riadenia  migrácie,“ odkázala šéfka eurokomisie. Pripomenula, že nový pakt pre migráciu a azyl, ktorý pripravil jej tím, dáva priestor na riešenie mnohých situácií, zatiaľ však členské štáty v tejto oblasti dosiahli slabý pokrok.

Dodala, že ide o dôležitú tému, ktorú treba urýchliť, a zároveň treba vrátiť dôveru medzi členské štáty navzájom a dôveru v to, že EÚ dokáže zvládnuť migráciu a pomáhať tým najslabším. Podľa jej slov treba zabrániť nezákonnej migrácii a riešiť problémy legálnych utečencov, utekajúcich napríklad pred vojnou, a nájsť spôsob, ako ich integrovať v prospech európskej ekonomiky.

Von der Leyenová vo svojej správe neobišla ani citlivú otázku ľudských práv v samotnej Únii. Zdôraznila, že rozsudky Súdneho dvora EÚ v oblasti ľudských práv sú záväzné pre všetky krajiny. Pripomenula vydávanie pravidelných správ o právnom štáte a spresnila, že od roku 2022 eurokomisia do nich zakomponuje aj konkrétne odporúčania pre členské štáty v oblastiach, kde zlyhávajú.

Bez toho, aby menovala konkrétnu krajinu, priznala, že EK je znepokojená situáciou v oblasti justície v niektorých členských štátoch, čo podľa nej Brusel rieši najskôr dialógom a potom právnym konaním, lebo „európske hodnoty musíme ochraňovať“.

Komisia v oblasti justície podala žalobu na Poľsko a výhrady má aj voči Maďarsku. S oboma uvedenými krajinami má EK názorové nezhody aj v oblasti práv ľudí z LGBTIQ komunity. Von der Leyenová pred europoslancami zdôraznila, že „každý má právo byť tým, čím chce byť, milovať, koho chce, a žiť bez strachu“.

To bol zároveň aj odkaz na ženy, ktoré sú terčom domáceho násilia, čo podľa nej pandémia ešte viac zvýraznila. Zdôraznila, že ženy musia žiť slobodne a bez strachu, aj preto eurokomisia do konca tohto roka predloží návrh zákona o boji proti násiliu na ženách.

V závere svojho prejavu v pléne EP sa Von der Leyenová zastala novinárov, lebo mnohí z nich sú vystavení tlakom a hrozbám len preto, že vykonávajú svoju prácu. Spomenula aj zavraždených novinárov Daphne Caruanu Galiziovú, Jána Kuciaka a Petera de Vriesa.

„Spája ich to, že bojovali za právo na informácie.  Informácia je verejný majetok, preto musíme chrániť tých, ktorí nám túto transparentnosť dávajú,“ vysvetlila. Pripomenula, že exekutíva EÚ prijala odporúčania pre lepšiu ochranu novinárov a chce účinnejšie bojovať proti tým, ktorí ohrozujú slobodu médií. Na rok 2022 chystá eurokomisia nový návrh zákona o slobode médií. „Lebo ochranou médií ochraňujeme aj našu demokraciu,“ uviedla.

V závere správy o stave Únie Von der Leyenová konštatovala, že „naša Únia je krásna a jedinečná a krásne jedinečná“, a svoj prejav, ktorý viedla v nemčine, angličtine a francúzštine, ukončila s odkazom na „ducha EÚ“, že aj keď sa niekedy zdá, že je niečo nemožné, nakoniec sa to vždy dá dosiahnuť.

(tasr)