Kľúčoví spojenci vyzvali francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby sa zbavil svojej nedostatočne fungujúcej politickej strany Republika v pohybe (LREM) a nahradil ju novou. Túto myšlienku vyslovil francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire v pondelok v rozhovore pre televíziu BFM.

Le Maire podľa vlastných slov dúfa vo vytvorenie „prezidentskej strany, ktorá by v roku 2022 spojila všetkých tých, čo chcú podporiť kandidatúru Emmanuela Macrona“, a ktorá by priniesla jeho znovuzvolenie do prezidentského úradu. Minister hospodárstva sa domnieva, že so stúpajúcim počtom uchádzačov o kandidatúru v prezidentských voľbách, ktoré sa vo Francúzsku uskutočnia v roku 2022, je nutné stáť za Macronom, ak sa rozhodne kandidovať.

Europoslanec za LREM Stéphane Séjourné, Macronov politický poradca, sa v rozhovore pre nedeľník Le Journal du Dimanche tiež vyslovil za vytvorenie „veľkej francúzskej demokratickej strany“, ktorá by „pre parlamentné voľby“ v roku 2022 spojila rozličné prúdy v rámci parlamentnej väčšiny.

Podľa Bruna Le Maira by „ideologický rámec“ potenciálnej prezidentskej strany mal spájať „tých, ktorí veria, že trhové hospodárstvo funguje“, že „európsky projekt je úplne zásadný“ a „sú plne oddaní boju proti globálnemu otepľovaniu“. Na margo bilancie Macronovho pôsobenia v prezidentskom úrade, najmä v ekonomickej oblasti, Le Maire poznamenal, že na realizáciu svojich zámerov by „Macron potreboval ďalších päť rokov“ v úrade hlavy štátu.

Ideu na založenie novej politickej strany podporil aj Francois Bayrou, politický veterán a Macronov kľúčový spojenec, ktorý stojí na čele centristického Demokratického hnutia (MoDem). V rozhovore pre denník Le Figaro totiž Bayrou vyzval, aby Macronovi podporovatelia urobili „rozhodujúci krok k jednote“.

Macron vytvoril svoje hnutie Vpred! (En Marche) v apríli roku 2016 – rok pred prezidentskými voľbami, ktoré vyhral – napriek tomu, že bol politický outsider, pripomenula agentúra AFP. Po víťazstve vo voľbách sa hnutie trasformovalo na stranu Republika v pohybe (LREM) a v tom istom roku si v parlamentných voľbách zaistilo v Národnom zhromaždení väčšinu.

Napriek sľubným začiatkom, keď sa v politike objavili nové tváre a mnoho žien, LREM v posledných rokoch zažíva pokles popularity, odchod svojich členov i neúspechy v komunálnych a regionálnych voľbách. Komentátori tvrdia, že vytvorenie novej, širšej strany by Macronovi umožnilo „zmeniť značku“ a priviesť na politickú scénu nové postavy zo stredopravej a stredoľavej časti spektra, ktoré sa zdráhajú spájať sa s dysfunkčnou stranou LREM.

AFP poznamenala, že ak 43-ročný Macron bude kandidovať a voľby aj vyhrá, bude sa zo všetkých síl snažiť zabrániť situácii, že by parlament ovládala opozícia. Nová strana by však mohla zažiť boj o pozíciu lídra i dohady o svojej hodnotovej orientácii. Najnovší prieskum verejnej mienky, vykonaný inštitútom  IFOP a zverejnený v nedeľu, opäť potvrdil Macrona ako favorita na opätovné zvolenie – ak bude kandidovať, čo zatiaľ oficiálne neoznámil.

Prieskum ukázal, že do druhého kola volieb by mali postúpiť Macron a krajne pravicová líderka Marine Le Penová, pričom súčasného prezidenta by volilo 56 percent voličov oproti 44 percentám podporujúcich Le Penovú. Analytici varujú, že voľby sú veľmi nepredvídateľné, pretože pravicoví Republikáni (LR), ľavicoví socialisti (PS) a strana Európa Ekológia – Zelení (EELV) o svojich kandidátoch ešte nerozhodli. Prezidentské voľby sa vo Francúzsku uskutočnia v apríli budúceho roka a následne sa v júni, v parlamentných voľbách, rozhodne o zložení Národného zhromaždenia.

(tasr, min)