Poučenie z pandémie spočíva v tom, že neexistuje rozdiel medzi prírodnými katastrofami a katastrofami spôsobenými človekom. Najjednoduchšie je obviniť populistických lídrov,  ako sú americký prezident Donald Trump, britský premiér Boris Johnson, brazílsky prezident Jair Bolsonaro a teraz aj indický predseda vlády Narendra Modi. Určite sa, mierne povedané, nevyznamenali. Pokiaľ však ide o nadmernú úmrtnosť, v minulom roku na tom bolo Belgicko horšie ako USA, UK i Brazília. Jeho premiérkou však bola väčšinu minulého roku liberálka Sophie Wilmesová. Peru bolo zasiahnuté viac ako takmer ktorákoľvek väčšia krajina. Hoci jeho prezident Martin Vizcarra bol minulý rok tiež dvakrát obžalovaný, v skutočnosti ho nemožno označiť za populistu, píše v Denníku N britsko – americký historik Niall Ferguson.

„Covid-19 nie je posledná katastrofa, ktorej budeme v našich životoch čeliť. Je to len predbežne poslednou katastrofou, akou bola aj vlna islamistického terorizmu, globálna finančná kríza, riziko zlyhaných štátov, vlny neregulovanej migrácie a takzvaná recesia demokracie. Nasledujúcou veľkou katastrofou pravdepodobne nebude situácia, ktorá sa dá pripísať klimatickej zmene, pretože katastrofa, ktorú očakávame, nás postihne len zriedka. Skôr ide o niektoré ďalšie hrozby, ktoré väčšina z nás v súčasnosti ignoruje. Možno to bude nejaký kmeň bubonického moru rezistentného na antibiotiká alebo možno masívny rusko-čínsky kybernetický útok na USA a ich spojencov. Možno to bude prielom v nanotechnológii alebo v genetickom inžinierstve, ktorý bude mať katastrofálne nežiaduce následky. Alebo možno umelá inteligencia naplní predtuchy Elona Muska, čím degraduje intelektuálne prekonané ľudstvo, a nechá mu status biologického uvádzača digitálnej superinteligencie“, píše Ferguson v článku, ktorý priniesol Denník N.

(fan)