Približne 6000 islamistov v Nigérii sa vzdalo armáde. Ide o jednu z najrozsiahlejších kapitulácií od začiatku bojov v krajine pred 12 rokmi.

Hovoria to zdroje nigérijskej armády, informuje agentúra AP.

Ide o jednu z najrozsiahlejších kapitulácií od začiatku bojov v krajine pred 12 rokmi. Vyhlásenie hovorcu nigérijskej armády Bernarda Onyeuka prišlo niekoľko týždňov po tom, čo ozbrojené sily uviedli, že zbrane zložilo približne 335 militantov. Masová kapitulácia prichádza po správach o úmrtí vodcu radikálnej nigérijskej islamistickej skupiny Boko Haram. Jeho vplyv nad skupinou počas uplynulých rokov slabol a na výslnie sa dostávala odštiepenecká frakcia známa pod názvom Islamský štát v provincii Západná Afrika (ISWAP).

Vodca Boko Haram Abú Bakr Šekau spáchal v máji samovraždu odpálením výbušnín počas bojov medzi ISWAP a Boko Haram. ISWAP sa od skupiny Boko Haram odčlenil v roku 2016. Založila ho skupina veliteľov, ktorí nesúhlasili so zabíjaním civilistov. Analytici sa domnievajú, že sa niektorí militanti v súčasnosti vzdávajú, lebo sa nechcú pripojiť k ISWAP po smrti Šekaua.

Guvernér nigérijského štátu Borno sa vyslovil za to, aby sa militanti vzdávali, priznal však, že to pre štát znamená „veľmi ťažkú situáciu“. „Musíme si vybrať medzi nekonečnou vojnou alebo opatrným prijímaním teroristov, ktorí sa vzdali, čo je skutočne bolestivé a náročné pre každého, kto stratil blízkych, ťažké pre nás všetkých a dokonca aj pre armádu, ktorej príslušníci zahynuli,“ povedal Babagana Zulum ešte minulý mesiac.

Skupina Boko Haram bojuje od roku 2009 za vytvorenie islamského štátu na prevažne moslimskom severovýchode Nigérie. Útoky skupiny sa rozšírili aj do susedného Nigeru, Čadu a Kamerunu. Konflikt si vyžiadal desaťtisíce obetí a spôsobil vysídlenie viac než 2.3 milióna ľudí v regióne Čadského jazera.

(tasr, bop)