USA uvalia sankcie na plynovod, ak bude mať Ukrajina problémy. Uviedol to prezident Volodymyr Zelenský.

Prezident Spojených štátov Joe Biden potvrdil v stredu v Bielom dome na stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským „silnú americkú podporu“ územnej celistvosti Ukrajiny a ponúkol Kyjevu 60 miliónov dolárov na pomoc pri zaistení bezpečnosti, kedže krajina čelí ruskej agresii. Vo štvrtok o tom informovala tlačová agentúra Reuters.

„Spojené štáty sú stále pevne odhodlané podporovať nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii,“ povedal Biden na začiatku stretnutia so Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu.

Ukrajina podľa Bidena pokročila v demokratických reformách, preto ju USA budú ďalej podporovať.

Nový balík bezpečnostnej pomoci za 60 miliónov dolárov bude zahŕňať protitankové raketové systémy Javelin a ďalšie „obranné smrtiace a nesmrtiace zariadenia“, uviedol pred návštevou vysokopostavený predstaviteľ Bidenovej administratívy.

Obaja lídri na svojom prvom osobnom stretnutí od nástupu Bidena do úradu v januári diskutovali aj o plynovode Severný prúd 2 (Nord Stream 2), ktorý vyvoláva na Ukrajine obavy. Podľa Kyjeva by mohlo Rusko tento projekt zneužiť ako geopolitickú zbraň.

Plynovod Severný prúd 2, ktorý bude viesť po dne Baltického mora, bude dopravovať zemný plyn z Ruska do Nemecka a Európy tak, že bude obchádzať Ukrajinu a ďalšie tranzitné štáty. Ukrajina sa obáva, že Moskvu to posmelí do ďalších krokov proti nej. Kyjev preto žiada záruky, že postavenie Ukrajiny ako tranzitného štátu sa zachová, aj keď už bude Severný prúd 2 v prevádzke.

USA minulý mesiac dosiahli s Nemeckom dohodu, ktorej cieľom je sčasti rozptýliť obavy Ukrajiny. Dohoda zároveň umožňuje dokončiť plynovod bez toho, aby Nemecko či Rusko čelili novým americkým sankciám.

USA aj Ukrajina po stretnutí lídrov v spoločnom vyhlásení uviedli, že oba štáty sú proti tomuto projektu plynovodu a „podporujú snahy zvýšiť kapacitu zásobovania Ukrajiny plynom z diverzifikovaných zdrojov“.

Zelenskyj potom v stredu po návšteve povedal na brífingu, ktorý odvysielala televízna stanica Ukraina-24, že USA uvalia sankcie na plynovod Severný prúd 2, ak iné krajiny (napríklad Rusko) budú robiť Ukrajine energetické problémy. Zelenskyj dodal, že je to „veľké víťazstvo“, ale potrebné sú ďalšie diskusie.

Zelenskyj chcel tiež počuť od Bidena jasné „áno“ alebo „nie“, či má pre Ukrajinu plán, ktorý ju dovedie k členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO).

Členovia NATO sú presvedčení, že Ukrajina musí prijať ďalšie politické reformy, kým vstúpi do aliancie. Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová zdôraznila, že Ukrajina potrebuje modernizovať svoj obranný sektor a pokročiť v reformách právneho štátu, aby splnila štandardy člena NATO.

Zelenskyj po stretnutí s Bidenom novinárom povedal, že z diskusií nevyplynul žiadny časový rámec pre prijatie do NATO. O Bidenovi však vyhlásil: „Mám pocit, že prezident osobne – a nie je to len pocit, počul som to – podporuje Ukrajinu ohľadne jej prijatia za člena NATO.“

Návšteva Zelenského nasledovalo po tom, čo zohral nechcenú a veľmi medializovanú úlohu v procese, ktorý vyústil do prvej žaloby na bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa.

Republikán Trump, ktorý v súboji s demokratom Bidenom prehral v prezidentských voľbách v roku 2020, vyvíjal totiž v roku 2019 v telefonáte tlak na nového ukrajinského lídra Zelenského, aby začal vyšetrovať Bidena a jeho syna Huntera. Ten pracoval ako riaditeľ ukrajinskej energetickej spoločnosti, s ktorou sa spájali obvinenia z korupčných praktík. Trump chcel údajne týmto spôsobom zdiskreditovať pred voľbami svojho politického rivala Joea Bidena. Telefonát vyvolal pobúrenie a vyústil do spomínanej žaloby (impeachmentu).

Psakiová dostala ešte pred stretnutím Bidena so Zelenským otázku, či sa Biden mieni rozprávať aj o tejto téme. Odpovedala jednoducho: „Nie.“

(tasr)