Dôvody proti referendu našiel ÚS SR najmä mimo textu ústavy, vraví Radoslav Procházka. S verdiktom osobne stotožnený nie je.

Samotný text ústavy vytvára pri jej vysvetľovaní Ústavným súdom (ÚS) SR len základné východisko. Ďalšími zdrojmi sú domáca a zahraničná judikatúra, rôzne hodnotové tézy a ideové postuláty. Pri rozhodovaní o tom, či je možné referendum o skrátení volebného obdobia, našiel ÚS SR argumenty proti referendu ani nie tak priamo v texte ústavy ako skôr v systematickom výklade. V diskusii v TASR TV to povedal ústavný právnik Radoslav Procházka.

„Ja s týmto rozhodnutím Ústavného súdu SR stotožnený nie som, ale napriek tomu si myslím, že je rozumnejšie a správnejšie ho rešpektovať a prijať,“ konštatoval. Na rozhodnutí je podľa neho dobre vidieť, že na texte po 30 rokoch výrazne prestalo záležať.

Procházka si myslí, že by občania mali mať možnosť za veľmi prísnych podmienok odobrať formou referenda poslancom mandát, ktorý im predtým dali vo voľbách. Upozornil, že podmienky sú už dnes stanovené dostatočne prísne. Najmä potreba dosiahnuť v referende účasť viac ako polovice registrovaných voličov sa v histórii podarila naplniť iba raz.

Návrh, aby poslanci do ústavy možnosť takéhoto referenda doplnili, považuje Procházka za zvláštny, ale môže to byť cesta na vyriešenie tejto otázky. Na druhej strane podľa neho politická objednávka na takúto novelu ústavy slabne a atmosféra v spoločnosti je iná ako v čase zberu podpisov na petíciu za referendum. „Nemám pocit, že by v spoločnosti bol naliehavý dopyt po tom, čím skôr sa vybrať k urnám a zvoliť si niečo iné. Mne sa to javí tak, že sa atmosféra zmenila smerom k pokojnejšej výmenou na poste premiéra,“ odhadol Procházka.

Aj keď s rozhodnutím ÚS SR týkajúcim sa protiústavnosti referenda o skrátení volebného obdobia nesúhlasí, považuje za normálne, že sa význam ústavného textu v čase výkladom posúva. Samotný text ústavy, ktorý vznikol v roku 1992, podľa neho logicky nemôže dať odpoveď na všetky aktuálne otázky. „Písaná ústava sa v procese jej používania mení na živú ústavu. Sú v nej medzery, ktoré treba vypĺňať výkladom, význam textu sa v konfrontácii s realitou postupne mení,“ povedal. Jednou z najdôležitejších úloh Ústavného súdu je podľa Procházku chrániť princíp právnej istoty. „Teda to, čo platí v deň D, má platiť v analogickej situácii o šesť, deväť či 24 mesiacov,“ zdôraznil.

Po viac ako 20 novelizáciách a podobnom počte prijatých ústavných zákonov však podľa neho schopnosť ústavy pomáhať garantovať právnu istotu, ako aj jej integračná a symbolická funkcia slabne. „Je to fragmentovaná koláž, kde je zložité nájsť nejaký zrozumiteľný a občanmi pochopiteľný integrujúci symbol. Keď je spoločnosť rozkolísaná, hľadá nejaký gravitačný bod. A ústava podľa mňa dnes tým gravitačným bodom naozaj nie je. Na tom texte do výraznej miery akoby dokonca až prestalo záležať, je používaná veľmi inštrumentálne na bezprostredné politické účely,“ uviedol Procházka.

Napríklad v časoch mečiarizmu však ústava a ÚS SR podľa neho zohrali veľmi dôležitú pozitívnu úlohu a pomohli udržať afinitu Slovenska smerom k Európskej únii.

(tasr)