Afganské militantné hnutie Taliban, ktoré prevzalo moc v krajine, získalo spolu s ňou aj zásoby nerastných surovín v hodnote približne 1 bilióna dolárov (856,82 miliardy eur). Vrátane tých, ktoré môžu poháňať svet pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.

Afganistan sa pritom už dlho snaží využiť svoje obrovské zásoby nerastov. A Taliban čelí zablokovaniu financií po návrate k moci 20 rokov od svojho zvrhnutia, pretože hlavní darcovia zastavili svoju podporu Afganistanu.

Nekonečné vojny a slabá infraštruktúra zabránili krajine ťažiť z predaja kovov, ktoré by mohli zvýšiť jej ekonomické bohatstvo.

Podľa januárovej správy US Geological Survey (USGS) v  Afganistane sa nachádza bauxit, meď, železná ruda, lítium a vzácne zeminy. Meď, ktorá je potrebná na výrobu káblov, sa tento rok stala „horúcou komoditou“ a jej ceny sa vyšplhali na vyše 10000 USD za tonu. Lítium je zase dôležitým prvkom pri výrobe batérií pre elektromobily, solárnych panelov a veterných elektrární.

Medzinárodná agentúra pre energetiku predpovedá, že globálny dopyt po lítiu do roku 2040 vzrastie viac ako štyridsaťnásobne. A Afganistan „sedí na obrovskom zdroji lítia, ktoré sa dodnes nečerpá,“ povedal Guillaume Pitron, autor knihy „Vojna o vzácne kovy“.

Afganistan je bohatý tiež na prvky vzácnych zemín – neodým, prazeodým a dysprózium, ktoré sa používajú v sektore čistej energie. USGS odhaduje hodnotu nevyužitého nerastného bohatstva krajiny na 1 bilión USD, zatiaľ čo afganskí predstavitelia tvrdili, že je to trikrát viac.

Afganistan je na tom lepšie pokiaľ ide o získavanie drahých kameňov, ako sú smaragdy a rubíny, ako aj polodrahokamy turmalín a lapis lazuli, ale aj tomto odvetví naráža na problémy s nelegálnym pašovaním do Pakistanu. V krajine sa ťaží aj mastenec, mramor, uhlie a železo.

Aj keď nástup Talibanu k moci môže odradiť zahraničných investorov, jednou z krajín, ktorá sa zdá byť ochotná s nimi obchodovať, je Čína. Druhá najväčšia ekonomika sveta uviedla, že je pripravená na „priateľské a kooperatívne“ vzťahy s Afganistanom po vstupe Talibanu do Kábulu.

Hoci čínski lídri nie sú „nadšení“ nástupom Talibanu k moci, „nedovolia, aby princíp stál v ceste pragmatizmu,“ uviedol v blogu Ryan Hass, vedúci pracovník think-tanku Brookings Institution so sídlom vo Washingtone. Nedostatočný rozvoj medenej bane Mes Aynak napriek veľkým investíciám Pekingu stoja za jeho ochotu prejaviť trpezlivosť pri dosahovaní návratnosti investícií, dodal.

(tasr)