Súčasný systém komplexnej opravy mostov je nastavený neúčinne. Nedostatočné financovanie modernizácie mostných objektov vedie k ďalšiemu zhoršovaniu ich stavu a dlhodobým uzáverám ciest. Mimoriadna situácia sa výrazne dotýka verejných, ale aj rodinných rozpočtov ľudí, ktorí žijú v danom regióne. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo výsledkoch kontroly údržby a rekonštrukcie mostov na cestách druhej a tretej triedy, ktoré vlastnia samosprávne kraje. Tie sa podľa úradu nesprávali v súlade s princípmi dobrého hospodára.

Kontrolóri sa pozreli na to, ako osem samosprávnych krajov spravuje celkovo 5395 mostov. Ich hodnota bez pozemkov je bezmála 90 miliónov eur a tvorí významnú časť majetku VÚC. Skúmali nastavenie systému údržby a opráv a jeho účinnosť na technický stav za roky 2017 – 2019.

NKÚ podotkol, že z takmer 5400 mostov je až 1154 objektov v troch najhorších kategóriách a vyžadujú si okamžitú opravu. Krajské samosprávy, ktoré sú za stav mostov zodpovedné, zrekonštruujú v priebehu roka približne 22 z nich. Podľa zistení NKÚ na zabezpečenie cyklickej obnovy mostov je však pri priemernej životnosti mosta 100 rokov potrebné obnovovať každoročne 1 % všetkých mostov na cestách druhej a tretej triedy, teda minimálne 54 objektov ročne.

Z pohľadu kontrolórov je nevyhnutné prijať na národnej úrovni stratégiu, ktorá zadefinuje systém viaczdrojového financovania modernizácie cestnej infraštruktúry vrátane mostných objektov. Súčasný model totiž počíta len s vlastnými finančnými zdrojmi vyšších územných celkov (VÚC) či mimoriadnou podporou z európskych fondov. V blízkej budúcnosti podľa NKÚ hrozí kolaps na viacerých kľúčových cestných ťahoch nielen regionálneho, ale aj celoslovenského významu.

Podľa údajov z cestných databáz klesol za 16 rokov počet mostov v najlepšom stave takmer o polovicu, z 3498 na 1763, pričom počet mostov v najhorších stupňoch vzrástol dvojnásobne, zo 486 na 1154. Rozmiestnenie mostov na cestách druhej a tretej triedy je z pohľadu krajov nerovnomerné. Dve tretiny slovenských mostov vo vlastníctve krajov majú viac ako 50 rokov a takmer tretina viac ako 70 rokov.

Kontrolóri upozorňujú, že stav mostov na cestách druhej a tretej triedy sa dlhodobo zhoršuje, finančné aj ľudské kapacity na správu mostov sú nedostatočné. Samosprávne kraje v súčasnosti podľa NKÚ nedokážu zabezpečiť nevyhnutné odborné prehliadky, ktoré môžu vykonávať len certifikovaní odborníci. Kontrolou tiež bolo zistené, že výsledky prehliadok neboli evidované v informačnom systéme cestnej databanky, a tak dáta o stave mostov neboli vždy úplné a správne, čo ovplyvňovalo následné plánovanie a ich údržbu či rekonštrukciu.

Samosprávne kraje si na výkon správy a údržby komunikácií založili regionálne správy ciest ako samostatné subjekty, ktorých hlavná činnosť bola naviazaná na verejné rozpočty. Kraje však podľa NKÚ zanedbávali kontrolu týchto organizácií. Kontrolóri zdôraznili, že vlastníctvo znamená záväzok a povinnosť majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. „Za takmer dvadsať rokov vlastníctva regionálnych ciest sa ich vlastníci, samosprávne kraje, nesprávali v súlade s princípmi dobrého hospodára. Ak by doterajší pasívny prístup pokračoval a nebude z pozície štátu stanovený udržateľný model viaczdrojového financovania opravy cestnej infraštruktúry, počet mostov v rizikovom či kritickom stave sa bude len zvyšovať a v konečnom dôsledku na to budú doplácať len vodiči, ktorí musia uzavreté miesta obchádzať cez niekoľkokilometrové obchádzky,“ upozornil podpredseda NKÚ.

Prioritou väčšiny samosprávnych krajov sú podľa NKÚ len súvislé opravy ciest, ktoré sú pre verejnosť viditeľnejšie. Kontrolóri dodali, že okrem Žilinského kraja ostatné VÚC nemali účinný systém starostlivosti o mostné objekty, nemali v tejto agende stanovené merateľné ciele či finančné krytie.

Výsledky tejto kontroly zašle predseda NKÚ Karol Mitrík poslancom Národnej rady (NR) SR spolu s výsledkami kontroly stavu mostov na cestách prvej triedy, ktorá sa v súčasnosti realizuje. Jej závery budú sprístupnené v závere tohto roka.

(tasr)