Po Srbsku sa aj Chorvátsko pripojilo ku kritike na adresu úradu vysokého predstaviteľa OSN pre Bosnu. Má ísť o „pozostatok z povojnových čias“ a „manifestáciu deficitu demokracie v politickom živote krajiny“. Povedal to chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlič-Radman pre utorkové vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung. Informuje o tom agentúra APA.

„Bosna a Hercegovina nie je miestom na experimenty,“ povedal šéf chorvátskej diplomacie a niekdajší veľvyslanec Chorvátska v Berlíne. Zároveň dodal, že Chorvátsko sa teší na spoluprácu s novým osobitným predstaviteľom OSN pre Bosnu, ktorým je Nemec Christian Schmidt.

Bývalý nemecký minister poľnohospodárstva Schmidt prevzal v pondelok úrad od rakúskeho diplomata Valentina Inzka, ktorý v Sarajeve reprezentoval medzinárodné spoločenstvo 12 rokov. Inzko sa na konci svojho funkčného obdobia postaral o rozruch, keď využil svoje právomoci a vydal zákon zakazujúci popieranie genocídy v Bosne, ktorý sa podľa všetkého vzťahuje na masakru v Srebrenici z roku 1995.

Kým sa Schmidt za tento krok svojmu predchodcovi poďakoval, nesúhlas vyjadrili Bosnianski Srbi, uvádza APA.

„Uznanie genocídy v Srebrenici je otázkou hodnôt. Úrad vysokého predstaviteľa má právo využiť bonnské právomoci, ich aplikácia však predstavuje demokratický deficit, ktorý nie je kompatibilný s európskymi ambíciami Bosny a Hercegoviny,“ podotkol Grlič-Radman, ktorého rodina pochádza tiež z Bosny. Zároveň dodal, že snahy o centralizáciu v krajine „by mohli viesť k nestabilite“ a vyslovil sa za zmenu volebného zákona, ktorý by zabezpečil, že jedine Chorváti by mohli hlasovať za svojho predstaviteľa v predsedníctve i parlamente.

Od skončenia bosnianskej občianskej vojny v polovici 90. rokov je Bosna rozdelená na dve entity s veľkou autonómiou – bosnianskosrbskú a moslimsko-chorvátsku. Vojna si vyžiadala zhruba 100-tisíc obetí.

(tasr)