Rozhovor s maďarskou ministerkou spravodlivosti Judit Vargovou sa mal pôvodne týkať hlavne nových pravidiel v sexuálnej výchove. Vládna strana Fidesz zakázala propagáciu homosexuality a transgender na školách, ako aj vo vysielaní prístupnom deťom a mládeži. Medzitým sa vzťahy medzi Budapešťou a Európskou komisiou vyhrotili natoľko, že rozhovor musel byť rozšírený a jeho témou sa stal tento konflikt v celej svojej kráse. A na poslednú chvíľu do toho prišiel ešte škandál okolo izraelského softvéru Pegasus pre špehovanie cez mobilný telefón, ktorý zrejme voči svojim kritikom používal či používa aj Orbánov kabinet.

Proti Maďarsku aktuálne beží niekoľko konaní. To pre výučbu LGBT na školách je len posledné v rade. Priznám sa, že ako cudzinec som už dávno stratil prehľad.

Pretože to je celé taký vianočný stromček. Európska komisia proti nám spustila vojnu a v nej neustále vešajú na stromček nové ozdoby. Celkovo vzaté to vlastne nie je právny spor, je to čisto ideologický a politický nátlak. Keby sme išli naspäť a hľadali prvopočiatok, dôjdeme až do roku 2010 k zmene režimu. Vtedy prešla moc od postkomunistov do rúk konzervatívcov. Až vtedy, prvýkrát v histórii, disponovala u nás konzervatívna vláda takou legitimitou, že mohla prijať novú ústavu. V strednej Európe sme, mimochodom, boli poslední. Dvadsať rokov sme museli čakať na modernú ústavu. Nakoniec sa nám podarilo toho starého komunistického dedičstva zbaviť. Takže sme zreformovali justíciu, modernizovali mediálne zákonodarstvo, to všetko za súhlasu úniových inštitúcií. Ale už vtedy začala ľavica v Európe volať na poplach.

Oni vyhlasujú poplach od roku 2010 fakticky stále. Čokoľvek naša vláda urobí v súlade so svojou národnou, kresťanskou stratégiou, a hoci doma to máva výraznú podporu – Fidesz získal ústavnú väčšinu trikrát za sebou –, ak to nie je v súlade s mainstreamom v Európe, nielen ľavicovým, ale aj bruselským, ocitáme sa pod paľbou. My máme rozdielny ideologický pohľad na rodinu a na úlohu rodiny v národe. Máme iný názor na migráciu, nepovažujeme ju za dobro, myslíme, že by mala byť zastavená. A toto ideologické pozadie sa zrkadlí v rôznych tých právnych procedúrach, ktoré proti nám vedie Európska komisia.

Nebola práve tá migračná kríza bodom zlomu? Európska ľavica možno vyhlasovala pri pohľade na Maďarsko poplach už od roku 2010, ale Európska komisia sa pripája asi tak rokom 2015.

Isteže, migračná kríza to veľmi priživila. A čože sa to stalo v roku 2015? Boli sme prvý štát v EÚ, ktorý sa rozhodol brániť stavbou plotu na hranici. Zdôrazňovali sme, že ochrana vonkajšej hranice EÚ je najdôležitejšia. Potom sme ešte predviedli, že naša metóda funguje. Čo bol veľký hriech; a proti nám bolo spustených niekoľko konaní pre porušovanie zmlúv. Pred piatimi rokmi sme dostali nafackované, medzitým sa ale z našej pozície stal mainstream. Skoro každá krajina dnes premýšľa, ako chrániť vonkajšie hranice. Je to typický príbeh a už sme na to zvyknutí. Zásada právneho štátu, ako ju používajú proti nám, bohužiaľ, nefunguje ako nástroj obmedzovania vládnej moci, ale ako nástroj na uskutočnenie politického zámeru.

Spomeňte si, čo sa dialo vlani okolo použitia veta na rozpočet Únie. Niektorí politici, dokonca aj komisári, hovorili: týmito kritériami [pre posudzovanie kvality právneho štátu, pozn. red.] získame nástroj, s ktorým budeme môcť krajiny ako Maďarsko alebo Poľsko zrovnať do radu. V ideologických témach: LGBT agenda, rodinná politika, prisťahovalectvo. Oni otvorene, explicitne deklarujú, že mechanizmus vlády práva je pre nich nástroj nátlaku, spôsob, ako vzdorujúce štáty prinútiť, aby prijali mainstream. A pod to sa my nepodpíšeme.

Až na to, že ste ten mechanizmus vlády práva na jeseň podpísali. Dokonca ste aj schválili európsky rozpočet, čím ste sa vzdali páky, ktorú ste pri rokovaniach mali. Prečo?

Vtedy sme na Európskej rade dosiahli politickú dohodu, že ideologické záležitosti nebudú spájané v rozpočtových otázkach [tento mechanizmus podmieňuje dotácie z európskych fondov tým, že členský štát dodržiava princípy právneho štátu; Európska komisia pod fungovanie právneho štátu v rastúcej miere zahŕňa ideologické pozície, napríklad agendu LGBT, pozn. red.]. Po druhé, sme tento mechanizmus poslali na Európsky súdny dvor, čo bolo tiež politicky predbežne predrokované. Teraz na európskom súde čakáme na právne objasnenie. Zatiaľ žiadna jasná definícia toho, čo to je porušenie zásad právneho štátu, nie je, respektíve je veľmi vágna. Napriek tomu nezávisle od toho sa proti nám neustále otvárajú procedúry pre porušovanie zmlúv. Všetky vo svojej podstate súvisia s tými veľkými ideologickými témami. Sú proti nám vedené konania pre migračné právo. Chcú nás prinútiť, aby sme akceptovali aj tých migrantov, ktorí nedostali azyl, avšak repatriačné systémy s treťou krajinou [ich vlasťou, pozn. red.] nefungujú, takže oni zostávajú v Európe.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.