Mykola Pymonenko: Obete fanatizmu (1899). Obraz zachytáva scénu, keď židovská komunita napadla Židovku zo svojich radov za to, že sa zaľúbila do pravoslávneho kresťana. Spisovateľ incident nezačil, čítal o ňom. Foto: wikimedia

Prečo malo sovietske Rusko iný vzťah k Židom ako Rusko cárske. A aký majú ruskí Židia na krajinu vplyv dnes.

Už viackrát som bol svedkom, ako cudzinci pri skúmaní mapy Ruska doslova neverili vlastným očiam: Židovská autonómna oblasť? Na Ďalekom východe? Pri čínskej hranici? Preboha, čo to je – ruský humor?

Nie je to žiadny vtip. Na Ďalekom východe, zhruba osemtisíc kilometrov na východ od Slovenska, existuje plnohodnotný región, subjekt Ruskej federácie, ktorý vznikol skoro pred 90 rokmi. Často sa mu hovorí Birobidžan. Takto tunajší domorodí obyvateľa, Evenki, kedysi nazvali priestor medzi prítokmi veľkej rieky Amur, ktorá je hranicou medzi Ruskom a Čínou, Birou a Bidžanom. Má plochu viac ako 36-tisíc štvorcových kilometrov, čo znamená, že je 1,5-krát väčší než štát Izrael.

Na týchto rozsiahlych územiach žije o málo viac ako 150-tisíc ľudí, v priemere 4,3 obyvateľa na kilometer štvorcový. Predpokladám, že vás musí v tejto chvíli zaujímať, koľko z nich tvoria ruskí Židia. Nuž, dobrá otázka: len jedno percento. Pravda, treba vziať do úvahy, že v celom Rusku žije iba 0,11 percenta Židov, údaje pochádzajú ešte zo sčítania ľudu v roku 2010, dnes ich je zrejme ešte menej. Takže možno s istou mierou láskavého zveličenia povedať, že koncentrácia Židov je v Birobidžane nadpriemerne vysoká.

Obyvateľstvo hovoriace jidiš podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1897 v cárskom Rusku. Foto: altes/wikimedia

Zaujímavejšie zrejme bude, keď opíšeme, ako a načo vznikla táto nezvyklá územno-správna jednotka.

Hľadanie obetovanej zeme

Z dejín vieme, že keď Židia v staroveku stratili historickú vlasť, neustále o svojom štáte snívali. Praktické kroky v tomto smere však prišli až na konci 19. storočia. V roku 1896 rodák z Budapešti Theodor Herzl (Herzl Tivadar) v knihe Židovský štát (Der Judenstaat) obhájil potrebnosť a legitimitu vzniku kompaktného židovského spoločenstva na vlastnom území.

Ten nápad bol všeobecne uznaný. Prirodzene, hlavným cieľom Židov bol stále návrat do Palestíny, no z geopolitických dôvodov to dlho nebolo možné, Palestína nebola prístupná. Preto začali vznikať iné návrhy, často dosť exotické.

V roku 1903 navrhol britský minister Joseph Chamberlain Herzlovi program presídlenia Židov do britskej Ugandy (dnešná Keňa). Pridelených bolo 13-tisíc kilometrov štvorcových s miernym stredomorským podnebím, vhodným pre osadníkov z Európy. Sionistický kongres podporil tento projekt. Do Ugandy bola vyslaná komisia, aby posúdila vhodnosť oblasti pre masové presídlenie Židov. Jej závery však boli negatívne, projekt zamietli.

Na konci prvej svetovej vojny už mala britská diplomacia v úmysle ponúknuť priestor na vytvorenie židovského sídla v Palestíne, ale Francúzi navrhli ostrov Madagaskar. Táto myšlienka mala pôvodne poľský rukopis, preto francúzska vláda začala rokovania s Poliakmi, s ktorými žilo mnoho Židov. Trvalo to až do roku 1937, ale neskončilo sa to nijako.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.