Litva žiada peniaze na hraničný plot. Šéf euroľudovcov je za, Európska komisia sa zdráha

maïarskí policajti hliadkovanie terén ostnatý drôt plot výstavba obec Mórahalom Maďarskí pohraničníci hliadkujúci počas migračnej vlny v roku 2015. Foto: TASR/AP

Litva sa snaží zabrániť prílevu tisícov nelegálnych migrantov z Bieloruska. Pred dvoma týždňami začala stavať hraničný plot. EÚ jej poskytla pomoc, ale plot na hranici Schengenu financovať nechce. Podobne to bolo už pred šiestimi rokmi v prípade Maďarska.

Iný štát, podobná situácia. Pred šiestimi rokmi kulminovala migračná kríza na Balkáne. Desaťtisíce nelegálnych migrantov sa pokúšali preniknúť do Európy. Mnohí cez Maďarsko, ktoré zvolilo tvrdé opatrenia. Jedným z nich bol dvojitý hraničný plot. Mal zabrániť nelegálnemu prekračovaniu hraníc.

Kritici vyčítali Maďarsku stavbu hraničnej bariéry. Skloňovali sa humanistické dôvody a neúčinnosť plota, hoci je to štandardná hraničná bariéra v USA, Izraeli aj inde vo svete. Neskôr sa však ukázal ako účinná prevencia pred prílevom migrantov. Ploty postupne budovali Bulharsko, Slovinsko, ktoré ho postupne rozširuje, aj Rakúsko.

V podobnej situácii je teraz Litva. Bielorusko zváža do štátu migrantov, najmä Iračanov a Afričanov, ktorých potom nasmerúva do susednej Litvy. Bielorusko-litovskú schengenskú hranicu už nelegálne prekročilo približne 3-tisíc migrantov. Kroky Bieloruska nápadne pripomínajú tureckú taktiku, ako sme písali TU. Preto Litva začala stavať na približne 600-kilometrovej hranici žiletkový plot, ktorý ju vyjde 41 miliónov eur.

Weber: EÚ by mohla plot financovať a viac pomáhať Litve

Litovčanov sa zastal Manfred Weber, šéf ľudovcov – najsilnejšieho politického bloku v Európskom parlamente. „Od Európskej komisie očakávame úplnú a nepodmienenú pomoc Litve pri posilňovaní ochrany hraníc,“ povedal pre portál Politico. Podľa Webera by EÚ mala financovať stavbu plota, pomáhať pri vracaní migrantov a využiť „každý možný nástroj“ vrátane sankcií.

Radno uznať, že Weber podobne kedysi apeloval na EÚ, aby finančne pomohla Maďarsku s nákladmi na ochranu hraníc. Napriek sporom o kontroverzných praktikách maďarských pohraničiarov a niektorých politických krokoch Viktora Orbána. Budapešť pred štyrmi rokmi chcela preplatenie polovice nákladov na ochranu hraníc počas migračnej krízy, sumu vyčíslila na 400 miliónov eur.

Európska komisia: Ploty nefinancujeme

Podobne ako Weber aj eurokomisia sa drží postoja z čias migračnej krízy.

„Komisia nepodporuje používanie plotov a vyzýva členské štáty, aby využili alternatívne možnosti. Len nedávno sme v Európe strhli múry. Nemali by sme ich znova vztyčovať,“ vyhlásila v roku 2015 vtedajšia hovorkyňa EK Natasha Bertaudová.

Ako znie odpoveď dnes? „Nefinancujeme ploty, ale integrované systémy ochrany hraníc, ktoré umožňujú monitorovanie nelegálnej migrácie,“ povedal v utorok súčasný hovorca eurokomisie Adalbert Jahnz.

Na naliehanie litovského novinára, že potrebujú plot, pretože len bariéra môže migrantov zastaviť, sme boli svedkami odpočtu asistenčných opatrení. EK do Litvy prostredníctvom agentúry Frontex vyslala 35 pohraničníkov aj s materiálom, dvoch expertov na azylovú politiku a mali by pribudnúť posily z Europolu. „Momentálne ešte diskutujeme o finančnej pomoci vo výške desať až dvanásť miliónov eur,“ doplnil hovorca počas pravidelnej obedňajšej tlačovej konferencie.

Litvy sa zastalo Rakúsko. Tamojší minister vnútra Karl Nehammer uviedol, že EK svojím postojom vysiela „zlé signály“ a členským štátom nepomáha dostatočne. „Litovský minister vnútra požiadal o pomoc s vybudovaním ochrany hraníc. Peniaze však dostáva len na budovane azylových centier pre nelegálnych migrantov,“ kriticky vyhlásil minister.


Ďalšie články