Veľká časť Ukrajincov súhlasí s Putinom. Veria, že tvoria jeden národ s Rusmi

Nikita Nagornyj Artur Dalalojan Oleg Vernjajev Ilustračná fotografia. Ruský reprezentant v športovej gymnastike Nikita Nagornyj, jeho krajan Artur Dalalojan (vľavo) a Oleg Vernjajev z Ukrajiny (vpravo). Foto: TASR/AP

Až 41 percent Ukrajincov súhlasí s vyhlásením ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusi a Ukrajinci tvoria „jeden národ, ktorý pochádza z jediného historického a duchovného priestoru“. Ďalších 55 percent túto tézu odmieta. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky spoločnosti Rejting, ktorý sa uskutočnil 23. – 25. júla.

Podporovatelia a odporcovia danej tézy sú na Ukrajine rozložení veľmi nerovnomerne. Na východe štátu považuje Rusov a Ukrajincov za jeden národ 65 percent respondentov, zatiaľ čo na západe verí v dva oddelené národy až 70 percent opýtaných. Pomerne veľkú podporu má predstava jednotného rusko-ukrajinského národa aj na juhu štátu, kde ju podporilo 55 percent opýtaných.

Naopak centrálne oblasti, kde až 60 percent miestnych obyvateľov s touto tézou nesúhlasí, sa prikláňajú skôr k západnej Ukrajine. S Putinovou tézou sa stotožňuje taktiež približne 60 percent veriacich Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Výsledky daného prieskumu tak poukazujú na pretrvávajúci geografický rozkol ukrajinskej spoločnosti.

Mladí aj starí

Nemenej zaujímavá je aj veková štruktúra podporovateľov a odporcov tézy o jednom národe. Neprekvapí, že vysokú podporu má vo vekovej skupine nad 60 rokov, kde s ňou súhlasí 42 percent opýtaných.

Nepotvrdzuje sa však predpoklad, že sentiment rusko-ukrajinského národa sa drží len na pleciach starších generácií, ktoré postupne odchádzajú do zabudnutia, zatiaľ čo nastupujúce generácie už majú pevnú ukrajinskú identitu. Predstavu jednotného rusko-ukrajinského národa podporuje, trocha prekvapivo, najviac najmladšia opýtaná generácia.

Medzi Ukrajincami vo veku 18 až 29 rokov ju podporuje až 44 percent opýtaných. Celkovo je však miera podpory danej tézy naprieč generáciami relatívne vyrovnaná. Najmenej respondentov, 39 percent, sa s ňou stotožňuje v kategóriách 40 až 49 rokov, ako aj 50 až 59 rokov. V kategórii 30 až 39 rokov je to 40 percent. Pomer síl ukrajinskej a rusko-ukrajinskej identity preto z hľadiska svojej terajšej dynamiky nejaví známky zásadnejších zmien.

Spoločnosť Rejting uskutočnila prieskum na území celej Ukrajiny okrem Ruskom anektovaného Krymského polostrova a separatistami ovládaných častí Donbasu. Zúčastnilo sa ho 2 500 respondentov vo veku nad 18 rokov.

Putin a trojjedinosť Rusov, Ukrajincov a Bielorusov

Prieskum verejnej mienky bol reakciou na článok s názvom „O dejinnej jednote Rusov a Ukrajincov“, ktorý 12. júla publikoval ruský prezident. Putin v ňom okrem iného písal o trojjedinom ruskom národe, ktorý sa skladá z Veľkorusov (Rusi), Malorusov (Ukrajinci) a Bielorusov.

Ruský líder v článku zdôraznil, že korene tohto národa sú v Kyjevskej Rusi s centrom na dnešnej Ukrajine, no dodal, že jeho ďalším politickým centrom bol tiež Velikij Novgorod v dnešnom Rusku. Vyzdvihol tiež fakt, že v dôsledku špecifických historických procesov nakoniec územia niekdajšej Kyjevskej Rusi po jej rozpade opätovne zjednotila Moskva. Za podstatnú tiež považuje skutočnosť, že spoločná identita pretrvávala aj stáročia po rozpade spoločného štátu.

Za najväčšiu ranu pre spoločnú identitu Putin označil nástup boľševikov k moci a nimi presadzovanú politiku takzvanej korenizácie, pomocou ktorej sa Moskva snažila v rannom období Sovietskeho zväzu integrovať zväzové republiky cez posilňovanie vplyvu elít z ich titulárnych národov. Putinov článok vyvolal značný záujem verejnosti v Rusku aj v zahraničí. Viac sa o ňom môžete dočítať TU.


Ďalšie články