Novým generálnym prokurátorom je Maroš Žilinka

Dráma sa nekonala. Žilinka získal 132 zo 147 hlasov, zvolila ho veľká väčšina parlamentu, vrátane opozície. Honz získal 15 hlasov.

Žilinka podľa zverejnených počtov získal podporu celého parlamentu okrem poslancov vládnej strany Za ľudí. Proti Žilinkovi hlasovalo osem poslancov, ostatní kandidáti nezískali ani hlas.

Parlament tak požiada prezidentku Čaputovú, aby za nového generálneho prokurátora vymenovala Maroša Žilinku.

Poradie favoritov sa pred voľbou zmenilo, najväčšie šance mal podľa informácií z prostredia vládnej koalície Maroš Žilinka. Získal si totiž podporu premiérovej strany aj SaS, a ako sa následne ukázalo aj celej opozície.

Pred voľbou došlo k dvom posunom v situácii, z obidvoch ťaží práve Maroš Žilinka. Potom, ako sa vzdal kandidatúry Ján Hrivnák, stratilo liberálne krídlo koalície, strany SaS a Za ľudí, svojho favorita. Zvyšní kandidáti, ktorých strany menovali, napríklad Tomáš Honz, neboli považovaní za priechodných. Honza napriek tomu podporili poslanci Za ľudí, spolu získal 15 hlasov.

Najväčšou zmenou sa stalo, že pred voľbou fakticky skončil sudca Kliment, napokon nezískal ani jeden hlas. Bolo to dôsledkom toho, že počas vypočutí pred výborom poslanci SaS a Za ľudí ukázali slabé miesta pôvodne premiérovho kandidáta Juraja Klimenta. Jeho spolupráca s Petrom Tóthom na knihe ku kauze Cervanová, a najmä spôsob, ako túto spoluprácu opísal a ako ho aj Tóth prichytil pri klamstve, celkovo oslabili morálny a osobnostný profil sudcu Klimenta.

Premiér Matovič sa ocitol v jeho obhajobe osamelý, čo začalo nahrávať Marošovi Žilinkovi, ktorý bol pôvodne kandidátom s neoficiálnou podporou Borisa Kollára a jeho strany Sme rodina.

Žilinku sa pokúsili diskreditovať liberálne médiá jeho väzbami na lobistu Gučíka či predpokladanú podporu poslancov Smeru. Išlo však o prehnané konštrukcie, podľa očakávaní Žilinku nepoškodili.

Žilinka je bývalý nominant KDH na ministerstve vnútra, kde robil štátneho tajomníka Danielovi Lipšicovi. Nebol však Lipšicovou voľbou, naopak, Žilinku nominovalo vtedajšie Figeľove vedenie KDH, aby oslabilo Lipšica, keďže jeho kandidátom vtedy bol Milan Krajniak. Paradoxne, práve strana, v ktorej je dnes minister Krajniak podpredsedom, Žilinku podporovala najotvorenejšie.

Tento uzlík vzťahov dnes vyzerá úplne inak. Žilinka dobre obstál pred poslancami na vypočutí, ukázal sebadôveru a navyše sa mohol spoľahnúť na niektorých bývalých členov KDH, ktorí sú dnes poslancami v klube OĽaNO. Práve oni sa stali jeho advokátmi na pôde klubu.

Pred voľbou ho napokon podporil aj Richard Sulík, ktorý ho označil za kompromisného kandidáta, dohady o jeho väzbách na Smer či Gučíka odmietol. Vyhlásil, že „Žilinka nemá žiadne pofidérne rozhodnutie v celej svojej kariére“.

Ako dokazuje počet odovzdaných hlasov, Žilinka bol zvolený aj s podporou opozície. Najskôr to nepriamo naznačil Peter Pellegrini. Bývalý premiér síce nepovedal, koho volil, ale na adresu favorizovaného Žilinku vyhlásil, že „ak bude zvolený, tak bude dobrý generálny prokurátor“.

Dodajme, že Klimentovi okrem iného podľa kuloárnych informácií poškodili medzi časťou poslancov OĽaNO aj niektoré súvislosti Petra Tótha z minulosti, z obdobia vraždy Róberta Remiáša. Anna Remiášová, jeho mama, je dnes poslankyňou Matovičovej strany.

Igor Matovič sa tak dostal pod tlak rodiacej sa novej väčšiny vo vlastnom klube aj v koalícii, čoho výsledkom je favorizovanie Maroša Žilinku.

Žiadna dráma sa nekonala, nedošlo ani na hrozby Igora Matoviča, ak by sa spojili vládne strany s opozíciou, za Maroša Žilinku hlasovali rovnako poslanci jeho klubu, ako strán Roberta Fica a Petra Pellegriniho. Nový generálny prokurátor bol zvolený so širokou podporou naprieč spektrom.

(fed, tasr)