Azda nás zobudí vidina prázdnej garáže

Otvorenie prvej rýchlo nabíjacej stanice v strednej a východnej Európe Ilustračný obrázok. Foto: Jakub Kotian/TASR

Za avizovaným koncom spaľovacích motorov v Európe je viac politiky ako ekológie.  

Európska komisia predstavila v polovici júla plán Fit for 55, čo by sme mohli voľne interpretovať výrazom – zdravým poklusom k zníženiu emisií do roku 2030 o 55 percent. Jedným z avizovaných zámerov je skončiť s predajom automobilov so spaľovacími motormi do roku 2035.

Hlavný dôvod? Stopnúť emisie skleníkových plynov, ktoré produkujú automobily. Nejdem spochybňovať úmysel ozdraviť našu atmosféru, i keď potiahnuť bude musieť celý svet, lebo inak bude sebabičujúca sa Európska únia v konkurenčnej nevýhode. Riziko naznačilo pondelňajšie odmietavé stanovisko Číny, ktorá je proti uhlíkovému clu pri dovoze tovarov na starý kontinent.

Otázka je, či má práve Európska komisia – ktorá má ďaleko od toho, aby bola plnohodnotnou exekutívou Únie – prichádzať s nejakými zaväzujúcimi strategickými líniami. Úmyslom staršieho projektu Zelenej dohody (Green Deal) a podrobnejšieho plánu Fit for 55 je zaviazať rozličnými opatreniami členské štáty na plnenie cieľov v používaní obnoviteľných zdrojov energie, znižovaní emisií skleníkových plynov a všeobecne v redukovaní spotreby energie.

To je mimoriadne ambiciózny zámer. Hoci jednotlivé body plánu Európskej komisie budú musieť prejsť schvaľovacím procesom, kde bude potrebný súhlas každého členského štátu, všeobecne možno očakávať, že naklonená väčšina štátov bude rozličnými spôsobmi presviedčať menšinu, aby sa podvolila. Tlak môže vyzerať ako ten súčasný v prípade Maďarska, ktoré nedávno schválilo zákon obmedzujúci vyučovanie LGBT agendy v školách. Spolu 18 členských štátov nalieha, aby sa od tohto kroku odvrátilo a už prichádzajú aj finančné nátlaky z Bruselu.   

Bruselská komisia nie je v pretláčaní vlastných federalizačných zámerov sama. Takto sa už roky správa Európska centrálna banka so sídlom vo Frankfurte, ktorá veselo skupuje dlhopisy členských štátov, o čom sa pri konštrukcii eura vôbec neuvažovalo. Centrála tým získava silné postavenie, dnes napríklad vlastní tretinu štátneho dlhu Slovenska.  

Podobne je to prípade Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu, ktorý sa cíti právomocami nadradeným nad ústavnými súdmi členských štátov. Takýto verdikt padol v prípade Nemecka, kde pôvodne išlo o spochybňovanie oprávnenosti nakupovania dlhopisov členských štátov frankfurtskou eurobankou. Teraz hrozí niečo podobné v prípade Poľska. Severný sused trvá na autonómnosti poľského ústavného súdu, ktorý sa podľa Varšavy nemá čo podriaďovať Luxemburgu.    

Línia medzi federalistami a zástancami spolkového usporiadania Únie začína byť čoraz zreteľnejšia. Odchod Spojeného kráľovstva ukázal, kam až môže spor dospieť. Z mocnejších štátov už teraz nemá v Bruseli kto frflať, odpor klesá, rastúce ambície a konkrétne kroky centrálnych inštitúcií o tom svedčia.

Európska komisia naberá svaly. Prešiel jej Fond obnovy, na ktorý získala vlastnú pokladničku a kľúčik od nej má len ona. A tak si môže dovoliť cvičiť s členskými štátmi, ako je to zas v prípade Maďarska, keď uvoľnenie peňazí podmieňuje plnením vlastných požiadaviek. Ak jej to vyjde v prípade plánu Fit for 55, pomaly sa môžeme chystať, že v Bruseli budeme mať federálnu vládu.

Snažím sa pochopiť tých, ktorí myšlienku federalizovania myslia úprimne a hľadajú v nej podobný zmysel, ako to bolo v histórii Spojených štátov amerických. Nie som zástancom federalizovania, no lúskam argumenty, s ktorými prichádzajú. Zelená dohoda a nadväzujúci plán by mal podľa nich vytvoriť zo starého kontinentu vzorovú lokalitu a načrtnúť, kadiaľ sa má uberať celý svet, aby si nadobro neprepílil pod sebou konár.

Keby to tak aj malo byť, je zvolená cesta správna? Navyše, ak má byť úradne nadiktovaná? Je napríklad ozaj správne riešenie staviť na totálnu elektromobilitu? Veď mnohí vedci považujú výpočty v európskej zelenej stratégii chybné. Ukazuje sa, že v kuchyni Európskej komisie sa varilo bez dostatočnej odbornej diskusie, a pritom ide o zamýšľanú skokovú zmenu, ktorá má obrátiť energetickú politiku v členských štátoch naruby.

Brusel, čím myslím Európsku komisiu, je opantaný fetišom plánovania, stanovovania cieľov, potrpí si na symboliku (ak čítate Fit for 55 v angličtine, vyjdu vám štyri čarovné slová, začínajúce sa písmenom f).

Schematizmus potom vedie k takým zlyhaniam, na ktoré napríklad upozorňujú odborníci zo spoločnosti Emissions Analytics. Podľa nich pneumatiky znečisťujú vzduch 1000-násobne viac ako častice z výfukových plynov. Kto zvažuje tento problém pri elektromobiloch, ktoré budú naďalej jazdiť obuté v pneumatikách a navyše budú omnoho ťažšie, lebo si so sebou budú voziť batérie? Aký zmysel má potom skončiť so spaľovacími motormi do roku 2035?

Európska únia musí ostať klubom diskutujúcich, inak centralizačné a federalizačné tlaky vyvolajú reakciu. Odchod Veľkej Británie nebude posledný. Slovensko, hoci jeden z najmenších členov, by malo nabrať vlastnú tvár, lebo zatiaľ vyznieva ako poslušný žiačik. Ak sa slovenská vláda konečne emancipuje, dosiahnuť niečo môže len spoluprácou vo V4. Zatiaľ sa ukazuje, že inej platformy niet.


Ďalšie články