Michael Francis Kolarčík je slovenský Kanaďan a rektor Pápežského inštitútu Biblicum v Ríme, ktorý spravujú jezuiti. Jeho rodičia pochádzajú zo Spišského Bystrého a pred druhou svetovou vojnou emigrovali do Kanady. Michael bol najmladším dieťaťom a mal päť súrodencov. Hoci sa narodil a detstvo prežil najmä v Kanade, výbornou slovenčinou porozprával, ako vyrastal pri Vancouveri v slovensko-kanadskej farnosti. Prezradil, čo môže priniesť pápežova návšteva na Slovensko, i to, prečo mali Slováci silné osobnosti a posty vo Vatikáne.

Ako si spomínate na detstvo v slovensko-kanadskej rodine a komunite?

Môj otec odišiel do Kanady za prvej [Československej, pozn. red.] republiky a keď zarobil dosť peňazí, zvyšok rodiny prišiel za ním. Ja som sa už narodil v Kanade a mal som k otcovi veľkú úctu, že mal odvahu cestovať a priviesť svoju rodinu do New Westminsteru pri Vancouveri.

Bol som miništrant v slovenskej farnosti svätých Cyrila a Metoda, ktorá ešte existuje a má slovenského kňaza. Začal som ako deväťročný, čo bolo ešte pred Druhým vatikánskym koncilom a museli sme sa po latinsky naspamäť naučiť odpovede, čo bola pre mladých veľká úloha. Keď farár Viliam Lacko rozprával o Československu, neraz plakal a pre mňa ako miništranta to bolo nepríjemné, lebo som nevedel, čo mám robiť. Neskôr som pochopil, že mu bolo ozaj ľúto, čo sa za komunizmu dialo v jeho domovine.

V roku 1963, keď zomrel Ján XXIII., som dostal pozvanie študovať na terajšie Pápežské slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme, lebo sem chceli pritiahnuť chlapcov zo severnej Ameriky. Prišiel som sem a vďaka tomu som krátko nato vycestoval do Československa. V Kanade som nemal nikoho zo širšej rodiny, no keď som prišiel vlakom na stanicu do Popradu, čakala ma neznáma asi 30-členná skupina. Jeden z nich mi povedal: Som tvoj bratranec a budeš bývať u mňa. Do Slovenska som sa hneď zamiloval.

Michael Kolarčík SJ. Foto: Bohumil Petrík

Ako sa darí slovenským farnostiam v Kanade?

Keď som študoval teológiu v Toronte a neskôr učil, chodil som tam do slovenskej farnosti – opäť svätých Cyrila a Metoda. Boli tam jezuiti Černý, Senčik a aj Lacko tam prišiel. Ale teraz je to ťažké, lebo nie je veľa mladých, no doteraz je tam nedeľná omša v slovenčine. Je to namáhavé, lebo často jeden kňaz má na starosti faru, tak som vypomáhal, keď sa dalo. Veriaci tiež ocenia, ak príde občas iný kňaz a má inú kázeň a iné myšlienky. Viete, ako to býva, mnohí odpadávajú od slovenského pôvodu, no niektorí sa držia.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.