Dedič Rothschildovcov chce od Čechov naspäť majetok zhabaný nacistami, má šancu uspieť na európskom súde

Barón Geoffrey Hoguet, pravnuk Alfonza Rothschilda a dedič časti rodinného bohatstva, chce od Českej republiky naspäť majetky, o ktoré jeho rodina prišla pred druhou svetovou vojnou počas anšlusu Rakúska. Na českých súdoch neuspel. Obrátil sa preto na Európsky súd pre ľudské práva a mohol by mať podľa odborníka šancu na úspech.

Rothschildovci prišli o svoje majetky v strednej Európe, keď nacistické Nemecko v roku 1938 anektovalo susedné Rakúsko. Pri anšluse bol popri ďalších židoch zatknutý aj Louise Rothschild, ktorý bol v tom čase hlavou celej rodiny. Práve vo chvíli, keď sa chystal uniknúť z krajiny.

Zvyšok rodiny začali nacisti vydierať a ponúkli im doslova výmenu v štýle „peniaze alebo život“. Za život príbuzného chceli, aby Rothschildovci odovzdali rodinný majetok.

„Aby Louisovi zachránili život, neváhali jeho bratia Alfons a Eugene súhlasiť s tým, že celý svoj mimoriadne veľký majetok, odovzdajú nacistickej tretej ríši,“ uviedol pravnuk Alfonza Rothschilda a dedič časti rodinného majetku barón Geoffrey Hoguet pre český portál Lidovky.cz.

Rothschildovci prispeli v minulosti aj k rozvoju dnešného Sliezska a mali v českom regióne nemalé majetky. Prispeli k rozvoju vítkovických železiarní aj baní v Ostrave. O všetko však prišli s vypuknutím druhej svetovej vojny, ale podľa Hougeta bolo odovzdanie majetku nacistom vynútené. To napadol na súdoch v Česku, vrátane toho ústavného, ale ani tam neuspel. Verdikt zo začiatku tohto roka bol zamietavý.

Má šancu uspieť

Barón sa pre neúspech na českých súdoch obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Tam má podľa bývalého sudcu Ústavného súdu ČR Stanislava Balíka šancu uspieť.

Do kariet potomkom slávneho rodu hrá podľa českého portálu aj to, že podľa Balíka boli Benešove dekréty v minulosti zneužívané a aplikovali sa aj tam, kde sa nemalo. Práve na ich základe štát zabavoval nacistický majetok.

Český ústavný súd tvrdil, že po vojne rodina Rothschildovcov nežiadala o navrátenie majetku zhabaného nacistami. Podľa Hogueta to nie je pravda. Barón tvrdí, že sú o tom aj dôkazy. Trvá pritom na tom, že rozhodnutie o prevedení majetku do rúk nacistov urobili jeho predkovia pod nátlakom. Po vojne ich komunisti následne odmietli vrátiť späť.

Jan Županič z Ústavu svetových dejín Filozofickej fakulty Karlovej univerzity pre Lidovky uviedol, že po roku 1945 mali národné výbory z veľkej časti ovládané komunistami, povinnosť vyhlásiť reštitúcie. Väčšinou to však spravili tak, že informáciu zverejnili na nástenke výboru a oznámili, že sa ľudia musia prihlásiť napríklad do troch týždňov po vydaní vyhlášky. Ak boli ľudia v exile a dostali sa domov až koncom roka 1945 alebo až začiatkom roka 1946, tak im štát majetky odmietol podľa Županiča vydať.

Nároky by mohli vzniesť aj ďalší

Prístup totalitného režimu, ktorý nastúpil po druhej svetovej vojne bol podľa Balíka nespravodlivý a európsky dvor v Štrasburgu ochraňuje skôr práva jednotlivcov než štátov. Aj preto má Hoguet na ESĽP šancu.

Ak by Hoguet na Európskom súde pre ľudské práva uspel, musel by Ústavný súd Českej republiky zrušiť zamietavé stanovisko a vo veci obnoviť konanie. Viazaný by bol pritom rozhodnutím európskeho dvora.

Bývalý ústavný sudca Stanislav Balík tvrdí, že ak by sa súd v Štrasburgu priklonil na stranu dediča Rothschildovcov, tak by sa mohli na európsky dvor začať obracať aj ďalší ľudia. Podobných prípadov totiž môže byť podľa neho viacero a v budúcnosti by si to mohlo preto vyžadovať legislatívne zmeny.

Majetok Rothschildovcov

Potomok Rothschildovcov žiada od Česka naspäť pozemky, niekoľko desiatok parciel v obciach Šilheřovice a Ludgeřovice, majetok spravovaný mestom Ostrava, Úradom pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových, telovýchovnou jednotou Ostrava a Lesmi ČR. Všetko v Sliezsku, kde rodina pôsobila.

Županič pripomína, že bez Rothschildovcov by v Sliezku len ťažko mohlo dôjsť k rozvoju tamojšieho banského odvetvia či hutníctva. Ekonomika tohto regiónu bola podľa historika v 19. storočí do veľkej miery závislá od investícií tejto rodiny. Rothschildovci budovali železnice, prispievali na charitu, financovali nemocnice a boli mecenášmi umenia.

Rozprávkové bohatstvo rodu Rotschildovcov pochádza ešte z 18. storočia, keď Mayer Amschel Rothschild založil vo Frankfurte nad Mohanom banku. Neskôr jeho synovia pokračovali v úspešne rozbehnutom biznise a pobočky otvorili aj v Londýne, Paríži či vo Viedni a Neapole. Rotchildovci boli spoluzakladateľmi Rakúskej národnej banky aj dnešnej Creditanstalt.

Navyše, alebo skôr predovšetkým, boli Rothschildovci v Rakúsku jedinou židovskou rodinou, ktorá mala vďaka dlhodobej podpore mocných povolený prístup aj k dvoru. Podľa Županiča by monarchia bez Rothschildovcov neprežila, keďže organizovali za vojen s Napoleonom prísun financií z Británie do Rakúska. Okrem toho zabezpečovali aj zásobovanie a výstroj pre armádu.

Aby toho nebolo málo, tak mali Rothschildovci aj vynikajúcu spravodajskú službu. Vďaka nej sa prví dozvedeli o porážke Napoleona pri Waterloo. Mali údajne aj informácie o tom, že má dôjsť k anšlusu Rakúska, ale netušili, že sa to stane až tak rýchlo.

Pravnuk Alfonza Rothschilda

Geoffrey R. Hoguet je synom Gwendoline de Rothschildovej, dcéry Alphonsa Mayera von Rothschilda. Narodil sa 8. október 1950 v San Franciscu. Vyštudoval ekonómiu na Pensylvánskej univerzite. Pracoval v newyorských investičných firmách, okrem iného v oblasti energetických technológií.

V súčasnosti sa Hoguet venuje hlavne práci v rôznych fondoch. Spravuje rodinnú nadáciu, do ktorej jeho predkovia vložili prostriedky v hodnote sto miliónov eur. Slúži ľuďom, ktorí potrebujú psychiatrickú starostlivosť.