Chýbajúci personál, financie či cestná infraštruktúra. Lekári z Prešovského kraja upozorňujú, že reforma nemocníc môže mať dosah na dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Prešovský samosprávny kraj má výhrady k plánu optimalizácie siete nemocníc, ktorý navrhuje v rámci reformy ministerstvo zdravotníctva. Zhodli sa na tom krajskí poslanci na júnovom zasadnutí zastupiteľstva. Predseda kraja Milan Majerský (KDH) plány na optimalizáciu siete nemocníc nazval „ohrozením života pacientov“. Peter Makara, prezident Regionálnej lekárskej komory v Prešove, vysvetľuje pre Štandard možné prekážky.

Detaily kraje doposiaľ nevideli, štatistiky im nesedia

Podrobnejšie podklady k zamýšľanej optimalizácii siete nemocníc v jednotlivých nemocniciach kraje nevideli. Preto vznikajú obavy. V nemocniciach netušia, či v nich budú jednotlivé oddelenia rušiť a transformovať ich na nižšie úrovne.

Podľa medializovaných informácií sú v kraji ohrozené nemocnice v Snine, Svidníku, Vranove nad Topľou, Levoči a Kežmarku. Z plánov na optimalizáciu vyplýva, že by sa z nich mali stať zdravotné zariadenia jednodňovej a následnej starostlivosti, takzvané komunitné nemocnice.

Na druhej – regionálnej úrovni – by tak zrejme ostali nemocnice v Poprade, Starej Ľubovni, Bardejove a Humennom. Regionálna komora lekárov má však pochybnosti o tom, či ministerstvu sedia excelovské tabuľky. Kapacita regionálnych nemocníc nemusí zvládnuť nápor obyvateľov zo spádových oblastí nemocníc, ktoré by sa zrušili.

Problémy vidia v priestoroch a personálnych kapacitách.

Spádové oblasti budú trojnásobné, kam sa pacienti pomestia?

Angelika Szalayová, ktorá pripravuje na ministerstve zdravotníctva reformu nemocníc, v rozhovore pre Denník N uviedla, že cieľom je „humanizovať izby v nemocniciach“. V starých nemocniciach by mali mať izby jedno alebo dve lôžka, v nových chce rezort už len jednolôžkové izby.

Napríklad ohrozenú nemocnicu vo Svidníku navštevujú aj ľudia zo Stropkova či Medzilaboriec. Ak sa zrušia menšie nemocnice blízko hraníc, nemocnice na druhej úrovni budú mať dvoj- až trojnásobok súčasnej spádovej oblasti.

„Ak zrušíme nemocnicu v Snine a v regionálnej nemocnici v Humennom spravíme všetky izby jednolôžkové, kde sa tí ľudia pomestia? Mne tá matematika nesedí,“ kontruje Peter Makara.

Natíska sa tiež otázka, kto ostane pracovať v komunitných nemocniciach, keďže Slovensko má menej lekárov na počet obyvateľov než západné štáty. Príklad: Ak sa presunú lekári z určitých oddelení zo Sniny do Humenného, v Snine už žiaden z nich neostane. Ostane tam len doliečovacie zariadenie, všetci lekári sa skoncentrujú v Humennom.

To sa môže prejaviť v dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Lôžok nie je v porovnaní s inými štátmi nadbytok, potrebujeme rezervy

Ako je to s lôžkami? V slovenskom pláne obnovy sa píše: „Vývoj v medicíne a poskytovaní zdravotnej starostlivosti vedie v posledných rokoch k postupnému znižovaniu potreby ústavnej zdravotnej starostlivosti. Z toho dôvodu majú mnohé nemocnice na Slovensku nadmerné počty lôžok a s tým súvisiacu nižšiu obsadenosť, prípadne sa snažia nedostatok pacientov kompenzovať priveľmi dlhými alebo zbytočnými hospitalizáciami.“

Regionálna komora však upozorňuje, že Slovensko už znížilo lôžkový fond zhruba o 30 percent oproti stavu tesne po roku 1989. Podľa údajov OECD máme 5,8 lôžka na tisíc obyvateľov. Ide teda o nižší počet než má Nemecko, Rakúsko či ostatné štáty V4.

Počet lôžok v prepočte na tisíc obyvateľov. Zdroj: oecd-library.org

Reforma nemocníc počíta s redukciou ďalších 11-tisíc akútnych lôžok. Na to, aby sme sa dostali na úroveň Holandska s 3,3 lôžka na tisíc obyvateľov, nám podľa Makaru chýba štruktúra ambulantnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti či cestná infraštruktúra.

„Čo nám bráni budovať a zlepšovať vybavenie vybraných nemocníc a ich personálnych kapacít bez toho, aby sme rušili už aj tak nedostatočnú sieť zdravotníckych zariadení? Chýbajú nám ambulancie, lekári a aj sestry, ale my najskôr zrušíme fungujúce nemocnice a predpokladáme, že sieť sa dobuduje asi sama,“ hovorí vyčítavo lekár.

Dopyt po lôžkach by mal v najbližších rokoch vzrásť. Podľa najnovšej projekcie Eurostatu bude Slovensko do roku 2070 druhou najrýchlejšie starnúcou ekonomikou v EÚ, hneď po Poľsku. Do roku 2040 má vzrásť podiel populácie nad 65 rokov zo súčasných 16 na vyše 24 percent.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že časť nevyužitých akútnych lôžok by sa mala transformovať na lôžka dlhodobej a následnej starostlivosti. V akom počte, zatiaľ nevedno.

„Aj chronickí pacienti potrebujú personál, lekárov aj sestry s primeraným vzdelaním a špecializáciou. Máme ich? Alebo ich vychováme v priebehu nasledujúcich desiatich rokov?“ pýta sa ďalej lekár.

Lekári tiež upozorňujú, že nemocnice sú subjektmi hospodárskej mobilizácie. Mali by poskytovať „štandardnú zdravotnú starostlivosť“, ako je definovaná v navrhovanej optimalizácii, na úrovni regionálnych nemocníc. Dnes sú Snina či Svidník subjektmi hospodárskej mobilizácie, ale po transformácii na komunitné nemocnice by už nedokázali poskytovať „štandardný rozsah“, a teda by nimi prestali byť.

(viac…)

Zadajte váš email a čítajte mesiac zadarmo alebo sa prihláste do svojho účtu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.