Belgicko oslávilo výročie nezávislosti. Flámsky nacionalista: Radšej zomriem ako južný Holanďan, než Belgičan

Pri výročí belgickej nezávislosti sa opäť ozvali flámski nacionalisti. Ich líder Bart De Wever už nehovorí len o osamostatnení Flámska, ale aj o priamom spojení s Holandskom. Belgickú národnú jednotu naďalej utužujú pivo, futbal a hranolčeky. Tie počas sviatku jazdili namiesto električiek. Vitajte v Belgicku.

Belgicko zažíva rušný týždeň. Pri ničivých povodniach prišlo o život 31 ľudí a na utorok bol vyhlásený štátny smútok. Pietny deň sa niesol v znamení sirén na pravé poludnie, minúty ticha a kráľovského príhovoru.

Už deň na to však nasledovali oslavy, hoci umiernené, výročia vyhlásenia nezávislosti. Monarchia spájajúca Flámov a Valónov už existuje takmer 200 rokov.

Oslavy v Bruseli sa po dni po smútku zredukovali na kresťanský chválospev Te Deum v katedrále s účasťou kráľovskej rodiny, vojenskú prehliadku, menší občiansky sprievod venovaný zdravotníkom a spievanie hymny.

Traduje sa, že Belgicko držia pokope len tri veci: monarchia, pivo (pre niektorých skôr čokoláda) a futbal. Kto tamojšie pivá ochutnal a zažil počas futbalových majstrovstiev burácanie belgických fanúšikov v uliciach Bruselu, keď hrali povestní „diables rouges“ alias „červení diabli“, dá mi za pravdu.

Možno by sme ešte mohli pridať svetoznáme belgické hranolčeky. Najlepšie vraj majú na Place Jourdan v európskej štvrti. Milujú ich domáci, turisti, ale neodolala im kedysi ani Angela Merkelová. Niet divu, že sa stali inšpiráciou pre bruselský dopravný podnik. Niekoľko električiek prestrojil za obrovské kornúty s belgickými hranolčekmi.

Flámi verzus Valóni

Oslavy nezávislosti sú však pominuteľnou ilúziou jednoty, ktorá v Belgicku funguje len naoko. Zložitý ústavný systém pozostáva z jednej centrálnej a piatich navzájom sa prelínajúcich regionálnych vlád. Frankofónnym a chudobnejším Valónom na juhu tento politický režim ako-tak vyhovuje, od bohatších Flámov na severe pravidelne zaznievajú hlasy za osamostatnenie.

Azda najznámejším a najmocnejším flámskym nacionalistom je Bart de Wever, predseda strany N-VA (New Flemmish Alliance/Nová flámska aliancia). Dlhodobo presadzuje osamostatnenie Flámska, čo mu už roky bráni vo vstupe do vládnej koalície. Belgicko za to platí veľmi politicky pestrými vládami, ktoré sú nestabilné.

Spojenie s Holandskom

Wever však tento rok, len deň pre výročím nezávislosti, zašiel ešte o krok ďalej. Do roku 2024 chce premeniť Belgicko na konfederáciu a potom pripojiť Flámsko k Holandsku. „Bol by som šťastnejší, keby som zomrel ako obyvateľ južného Holandska, než ako Belgičan,“ vyhlásil flámsky politik.

Bráni sa tým, že nejde o nič nové a podobné plány má už 30 rokov. Ešte ako študent zorganizoval konferenciu s názvom „Veľké Holandsko“. Flámsko a Holandsko totiž v 16. storočí ako Spojené nizozemské provincie tvorili jeden štátny celok.

Wever okrem dôrazu na národnostnú blízkosť argumentuje aj ekonomicky. „Vznikla by jedna z najsilnejších ekonomík sveta. Prístavy v Rotterdame a Antverpách by sa mohli spojiť a stali by sa vstupnou bránou do severozápadnej Európy. Podľa mňa by to bolo fantistické.“