Generálna prokuratúra: Na rozpustenie komunistickej strany nie sú splnené podmienky

Podnet, ktorý podal Jozef Hajko s ďalšími siedmimi signatármi na postavenie komunistickej strany mimo zákon, generálna prokuratúra odmietla. Čaká sa ešte na stanovisko špeciálnej prokuratúry.  

Podnet Generálnej prokuratúre SR na preskúmanie činnosti Komunistickej strany Slovenska (KSS) podalo 24. júna, pri príležitosti Dňa pamiatky obetí komunistického režimu, občianske združenie Historická pamäť, na čele ktorého stojí Jozef Hajko.

Na začiatku júla trestný odbor generálnej prokuratúry oznámil predsedovi občianskeho združenia, že podanie v origináli odstúpil z dôvodu príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj netrestnému odboru generálnej prokuratúry.

Druhá menovaná inštancia sa už vyjadrila. Prokurátor netrestného odboru generálnej prokuratúry Ľuboš Bunčiak listom z 13. júla oznámil predsedovi občianskeho združenia, že na „podanie návrhu na rozpustenie politickej strany – Komunistickej strany Slovenska, za daného skutkového a právneho stavu, nie sú splnené podmienky“.

Bunčiak sa odvoláva na Správny súdny poriadok, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi domáhať sa žalobou rozpustenia politickej strany z dôvodu uvedenom v osobitnom prepise. Tým je zákon o politických stranách a hnutiach, ktorý uvádza, že strany nesmú „svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy“.

Ak by chcel generálny prokurátor podať žalobu na súd, musel by podľa Bunčiaka preukázať konkrétne veci: museli by existovať dostatočné dôkazy o tom, že riziko ohrozenia demokracie – ak by bolo preukázané – je dostatočne bezprostredné. Ďalej, konanie a prejavy predstaviteľov strany by sa im dali pričítať ako priťažujúca okolnosť. A napokon by sa muselo posúdiť, či „tvoria konanie a prejavy pričítateľné politickej strane skutkový základ, ktorý podáva jasný obraz o spoločenskom modeli, o ktorý táto strana usiluje, a či je tento v rozpore s ponímaním ʻdemokratickej spoločnostiʻ“.

Prokurátor v zdôvodnení pripomína, že politické strany sa odlišujú od iných právnych subjektov, lebo sa pohybujú a vystupujú v politickom zápase a „s prihliadnutím na ich kľúčovú úlohu pre demokratické zriadenie si aj vyžadujú primeranú ochranu“. V slovenskom právnom poriadku je ochrana garantovaná prostredníctvom ustanovení Ústavy SR, zákona o politických stranách a hnutiach, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Hoci týmto považuje Ľuboš Bunčiak podanie občianskeho združenia „v rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti prokurátora v civilnom procese za vybavené“, v zdôvodnení uvádza: „Prípadná protiprávnosť postupov, vyjadrení a názorov prezentovaných touto stranou – jej členmi bude predmetom následného preskúmavania zo strany orgánov činných v trestnom konaní.“

Keďže na začiatku júla generálna prokuratúra odstúpila podanie Úradu špeciálnej prokuratúry, čaká sa ešte na stanovisko odtiaľ.

Výzvu voči KSS inicioval Hajko a okrem neho ju podpísali Jaroslav Daniška z denníka Štandard, Ľubomír Morbacher zo združenia Living memory, Juraj Šúst zo Spoločenstva Ladislava Hanusa, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Pálffy, historik ÚPN Jerguš Sivoš, predseda združenia Atticum Michal Považan a predseda občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia František Neupauer.

Výstupmi na svojom profile na sociálnej sieti Facebook a na svojej internetovej stránke KSS podľa predkladateľov podnetu opakovane porušuje zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému. Robí to prostredníctvom rôznych statusov, symbolov a článkov, čo propagujú a oslavujú komunistický režim, ktorý vládol v Československu v rokoch 1948 až 1989.

Ak sa preukáže nezákonná činnosť, z tohto konania by sa mali vyvodiť zodpovedajúce konzekvencie, či už vo vzťahu ku konkrétnym osobám, ako aj ku KSS, kde by mal prísť návrh na jej zrušenie.