Viete, v ktorom rímskom kostole je maľba kardinála Korca? Vydajte sa s nami na jeho návštevu

Nenápadný kostol svätých Fabiána a Venancia v Ríme sa pýši viacerými prednosťami. Jeho farníkov počas druhej svetovej vojny osobne povzbudil pápež Pius XII. Spravoval ho kardinál Korec, je tu podobizeň svätých Cyrila a Metoda a pôsobil tu taliansky kňaz, ktorého zavraždili v Turecku.

Krátko po bombardovaní Ríma v auguste 1943 sa pred kostolom na vtedajšej periférii mesta zastavil pápež Pius XII. Miestnym farníkom vo vojnových časoch pripomenul, že aj bolesť môže kresťana očisťovať a povzbudzovať. Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa na priečelí Kostola sv. Fabiána a Venancia. Ďalšia tabuľa na fasáde je venovaná vojnovým obetiam a bývalému farárovi Andreovi Santorovi.

Chrám z 20. storočia sa nachádza uprostred obytných domov v štvrti Tuscolana. Navonok nezaujme ničím zvláštnym, a preto ho treba bližšie preskúmať. Vo vnútri sú na oboch postranných stenách vyobrazené zástupy svätcov a popredných osobností svetovej cirkvi a aj tohto miesta kultu. Slovenského pútnika zaujme, že medzi nimi sú slovanskí vierozvestcovia svätí Cyril a Metod i bývalý tajný a potom nitriansky biskup Ján Korec. Keď pápež Ján Pavol II. v roku 1991 vymenoval biskupa Korca za kardinála, pridelil mu do správy práve tento chrám. Ako je zvykom, nový člen kardinálskeho zboru dostáva do správy jeden z mnohých kostolov vo Večnom meste.

Zavraždený kňaz v Turecku tu bol farárom, teraz mu farníci stavajú hrobku

V tomto chráme bol farárom Andrea Santoro, ktorého pred 15 rokmi zavraždil mladý fanatik v Turecku. Stalo sa to v meste Trabzon, kde sa taliansky kňaz a misionár modlil v miestnom kostole. Santoro sa z rímskej farnosti presunul do tohto mesta pri Čiernom mori, lebo túžil evanjelizovať na Blízkom východe. Znovu otvoril miestny kresťanský chrám, aby sa mohli sláviť bohoslužby pre miestnu malú komunitu veriacich.

„Ach, áno, don Andrea – dobre som ho poznal, lebo toto je moja farnosť. Rozbehol tu mnohé veci. Pamätám si, ako som ho posledný raz odprevádzal na letisko, keď mal odletieť do Turecka, a už sa nevrátil. Mal veľkú túžbu evanjelizovať v krajine, kde je len veľmi málo kresťanov,“ povedal nám farník Pietro.

Pre svojho bývalého pastiera veriaci začali s výstavbou hrobky priamo v kostole. Nachádza sa pod misijným krížom, lebo don Santoro „túžil priviesť ľudí ku Kristovi“. Aj keď v temer hotovej hrobke mal spočinúť už vo februári tohto roku na 15. výročie násilnej smrti, pre pandémiu a veľkú byrokraciu sa presun jeho tela stále odďaluje, vysvetlil Pietro. Pri hrobke sa nachádza aj kňazovo vlastné rozjímanie v rámci Krížovej cesty, z ktorej vyberáme:

„Zomri a koniec, baránok stíchol,

zomrieť a koniec, baránok stíchol a aj ja,

ľúbiš ma teraz, viem to naisto,

milovať len teraz, viem to naisto.“

Oproti chrámu je aj mestský parčík Villa Fiorelli s malým námestím, ktoré nesie meno „Andrea Santoro: kňaz a muž dialógu“.

Pravidelné charizmatické večery

Kostol svätých Fabiána a Venancia je tiež akýmsi strediskom pre takzvaných charizmatikov. Každý týždeň vrátane leta hostí večerné stretnutia charizmatického hnutia, ktoré sú aj cez pandémiu veľmi obsadené. Ako nám povedal Pietro, aj don Santoro mal rád chvály. Chvály, výzvy na obrátenie, kresťanské piesne za sprievodu hudobných nástrojov a možnosť sviatosti zmierenia sú na tomto mieste hojne navštevované a vyhľadávané. Azda aj preto, že v Ríme nie sú takéto podujatia až také rozšírené ako na Slovensku.