Najvýznamnejším z týchto diel je bronzová busta neznámeho muža, ktorú našli a identifikovali v ženevskom sklade. Podľa úradov nie je jasné, kto ju vlastnil naposledy, no reštituovali do krajiny jej pôvodu: do Talianska. Jej vznik môže siahať až do 3. storočia pred Kristom, vysvetlila Carine Simoesová z Federálneho úradu pre kultúru vo Švajčiarsku. Ďalšie predmety sú pozostalosťou nedávno zosnulého občana tejto krajiny, ktorý ich získal v talianskom regióne Toskánsko. Pochádzajú z obdobia Etruskov. Informovala o tom švajčiarska televízia pre Taliansko „TV Svizzera“.

K odovzdaniu artefaktov došlo vďaka dobrej spolupráci medzi oboma krajinami. Taliansko má bohaté umelecké aj historické dedičstvo, a tak sa ho obchod s ukradnutými kultúrnymi predmetmi priamo dotýka. Ide o najväčší nelegálny obchod na svete hneď po obchode s drogami a so zbraňami, povedal pre švajčiarsku televíziu odborník na obchodné právo a intelektuálne vlastníctvo Dario Jucker. Týka sa hlavne nelegálnych vykopávok a archeologických nálezov:

„Čierny obchod s umením vôbec nepozná hranice ohľadne obdobia a techniky, teda týka sa absolútne všetkého až po súčasnosť… Odhaduje sa, že diela, ktoré sa vracajú štátom, nepredstavujú ani päť percent čierneho trhu.“

Podľa organizácie UNESCO je trh s umením „obeťou svojho vlastného úspechu“, keďže v minulom roku sa jeho obrat pohyboval vo výške 64 miliárd dolárov. To zvádza ku krádežiam z múzeí, zo súkromných zbierok a z náboženských budov:

„Veľmi lukratívny čierny trh s umeleckými dielami a starožitnosťami prekvital kvôli veľkému záujmu kupujúcich, nedostatku právnych predpisov, spoluúčasti v tomto sektore, nárastu rabovania v krajinách, kde prebiehajú konflikty, a kvôli rozvoju platforiem na online predaj,“ uvádza UNESCO.

„Tento problém je vo Švajčiarsku kvôli stále chýbajúcej vhodnej legislatíve obzvlášť pálčivý, a to už veľa rokov,” povedal Dario Jucker. Alpská krajina je podľa niektorých odborníkov „križovatkou nelegálneho obchodu s kultúrnymi dielami“. V krajine tiež fungujú takzvané „porti franchi“ alebo „ports francs“, (vo voľnom preklade prístavy oslobodené od daní). Často sú v blízkosti hraníc a skladujú veci oslobodené od rôznych ciel a daní. Z týchto skladov mnohých produktov, ktoré čaká import či export, sa vraj stali tajomné miesta a „trezory superbohatých“. Hovorí sa, že ten, ktorý sídli v Ženeve, „uchováva najväčšie množstvo umeleckých diel na svete“ – nachádzala sa v ňom aj spomínaná mramorová busta, ktorú nedávno vrátili do Talianska.

Kritici upozorňujú, že tieto skladiská „ohrozujú švajčiarsku reputáciu“ a občas sa zneužívajú práve na „optimalizáciu daní alebo na obchádzanie zákonov o kultúrnych statkoch, vojnových materiáloch, drogách alebo o obchode s neopracovanými diamantmi“. Na rôzne problémy týchto „prístavov“ upozornil aj Federálny švajčiarsky audítorský úrad vo svojej správe z roku 2014.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0