Európska únia nechce prísť o slovo v Líbyi a prenechať ju iným mocnostiam. Dvadsaťsedmička preto stupňuje aktivity v obrannom sektore krajiny a plánuje vojenskú misiu. Píše sa o tom v dokumente, ktorý unikol z prostredia európskej diplomacie.

Líbya je politicky roztrieštená a o moc v nej bojuje množstvo ozbrojených skupín s veľmi odlišnými záujmami. K tomu si ešte pripočítajme zahraničné jednotky a mocenský vplyv Turecka a Ruska. Doterajší mierový proces v Líbyi je chaotický. Ani voľby plánované pôvodne na 24. decembra tohto roka nie sú isté.

Neschopnosť súčasného zákonodarného zboru dohodnúť sa na volebnom zákone komplikuje situáciu a stupňuje napätie. V tejto situácii sa Brusel vyhráža sankciami každému, kto by zapríčinil odklad volieb.

Z Európskej únie unikol dokument, podľa ktorého by malo v záujme mierového procesu dôjsť k plošnému odzbrojeniu, demobilizácii a zásadným zmenám v bezpečnostnom sektore. Na dokument s dátumom 1. júla sa odvoláva portál EU Observer. Píše sa v ňom, že by sa EÚ mala intenzívnejšie zapájať do riešenia situácie v Líbyi, ale aj o úlohe Turecka.

Líbya sa po páde Muamara Kaddáfího stala pre migrantov veľkou prestupnou stanicou na ceste do Európy, keďže na severe tvorí prirodzenú hranicu takmer 1 800 kilometrov dlhé pobrežie. V súčasnej napätej atmosfére bez stabilnej vlády ho nie je možné ustrážiť. Na juhu zase pôsobia militanti a prevádzači napojení na džihádistov, ktorí predstavujú bezpečnostné riziko pre Európu.

Pozor na „tretie štáty“

Pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu by chcel Brusel do procesov v Líbyi podľa textu priamo zasiahnuť. V uniknutom dokumente z prostredia európskej diplomacie stojí, že by mala Únia zvážiť uplatnenie Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Chce predísť tomu, že tamojší obranný sektor ovládnu tretie štáty. V dlhodobom meradle, a ak to podmienky dovolia, je v pláne vojenská podpora od EÚ pri bezpečnostnej reforme v Líbyi.

Konkrétne „tretie štáty“ zaujímajúce sa o Líbyu v dokumente nie sú pomenované. Je však známe, že o presadenie vlastných záujmov sa tam pokúša Rusko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt či Turecko. Spomedzi štátov je zas najaktívnejšie Francúzsko.

Z kontextu je jasné, že reč je najmä o Turecku, ktoré sa má podľa dokumentu usilovať o prevahu nad smerovaním reforiem líbyjskej bezpečnostnej politiky. Vyplýva to zo zmienok o štáte, ktorý „naďalej odmieta inšpekcie“ podozrivých dodávok zbraní do Líbye, čo je porušenie zbrojného embarga OSN.

Spomínaný štát odmietajúci inšpekcie dodávok zbraní podľa textu v Líbyi navyše „udržiava silnú vojenskú prítomnosť a poskytuje tréning ozbrojeným jednotkám na západe Líbye“, najmä pobrežným hliadkam. Práve Ankara vlani poslala do Líbye jednotky, aby tam cvičili tamojšiu pobrežnú stráž.

EÚ chce konkurovať Turkom

EÚ má obavy, že by Ankara vďaka vplyvu na výcvik líbyjských pobrežných stráží mohla získať ďalšiu páku na Brusel. Ak by sa totiž Turkom takto podarilo zabezpečiť cestu z líbyjských brehov cez Stredozemné more do Grécka, tak by mali v rukách ďalší tromf v podobe akejsi regulovateľnej hrádze na migrantov. Mohli by vydierať Úniu prílevom množstva migrantov. Tomu chce EÚ predísť intenzívnejším angažovaním v Líbyi.

Uniknutá správa európskej diplomacie v súvislosti s prítomnosťou mnohých militantov zo zahraničia, prevádzačstvom, ale aj pašovaním zbraní a ropy varuje pred nepriaznivým vývojom situácie v Líbyi. Varovný prst zdvíha aj špeciálny vyslanec OSN pre Líbyu Ján Kubiš.

Slovenský diplomat vo svojej aktuálnej správe píše, že pokračujúca prítomnosť zahraničných ozbrojených síl, žoldnierov a zahraničných bojovníkov ohrozuje krehké prímerie. „Je nevyhnutné, aby sa líbyjskí a medzinárodní aktéri dohodli na pláne ako začať a dokončiť stiahnutie žoldnierov a zahraničných síl z krajiny,“ uvádza Kubiš.

Bojovať proti pašerákom a zbierať dáta o stredomorskej migračnej trase z Líbye do Európy sa EÚ snaží pomocou námornej misie Irini. Líbyjskej pobrežnej stráži v rámci misie poskytuje vybavenie pod podmienkou, že jej príslušníci absolvujú aj európsky výcvik.

Len od začiatku tohto roka zadržali líbyjská pobrežná stráž a námorníctvo doposiaľ približne 16-tisíc ľudí, ktorí sa pokúsili utiecť z Líbye cez Stredozemné more do Európy.

Pomoc z EÚ?

Podľa uniknutého dokumentu sa líbyjské úrady vyjadrili, že potrebujú pomoc EÚ na hraniciach vrátane tých južných. Ak by líbyjské orgány súhlasili, mohlo by to vraj Únii otvoriť možnosť získať práva na prieskumné lety nad líbyjským územím aj na juhu krajiny. To sa však vzhľadom na napätú situáciu zrejme nestane.

Veľvyslanci členských štátov mali o správe rokovať v prvej polovici júla, ale nie je jasné, čo sa s ňou stalo neskôr. Časť z dokumentu vyzradil francúzsky minister zahraničných vecí Jean Yves Le Drian počas príhovoru na nedávnom stretnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku. Uviedol, že je čas vytvoriť plán na odchod zahraničných aktérov z Líbye. Le Drian vyhlásil, že EÚ, Francúzsko aj Taliansko sú pripravené podporiť vyzbrojovanie aj tréning líbyjskej pobrežnej stráže v záujme dosiahnutia mieru.

Francúzsko pritom v Líbyi roky jednostranne podporovalo bývalého Kaddáfího generála Chalífu Haftara, ktorý sa pokúšal dobyť Tripolis a vojensky zobrať moc z rúk líbyjskej vlády uznanej OSN aj Európskou úniou.

Paríž vždy oficiálne podporoval mierový proces. Podporu Haftarovi nikdy nepriznal, aj keď v roku 2016 havária vojenského vrtuľníku s tromi francúzskymi vojakmi na palube naznačovala niečo iné.

Dnes poľný maršál Haftar stojí na čele Líbyjskej národnej armády (LNA), ktorá ovláda východ krajiny a po rokoch bojov momentálne udržuje krehké prímerie s vládou v Tripolise a Vládou Národnej jednoty.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.