Milana Lasicu si budem pamätať ako človeka s veľkým nadhľadom, demokrata, klasika a legendu. Vďaka jeho dielu tu bude prítomný navždy, ľudsky ho ale nenahradí nič. Píše František Mikloško.

Napísať niekoľko slov o Milanovi Lasicovi, ktorý bol vyše šesťdesiat rokov na výslní slovenského humoru, spevu, literárnej tvorby, réžie, herectva a spoločenského angažovania, nie je vôbec ľahká úloha. Vidno to aj z reakcií veľkého množstva umelcov a osobností zo Slovenska i Čiech. Každý si s obrovskou úctou a rešpektom naňho spomína zo svojho pohľadu, práve tým sa možno získava ucelenejší pohľad na túto nevšednú osobnosť novodobých kultúrnych dejín na Slovensku. Ja sa k tomu skromne pridám.

V poslednom rozhovore pre Denník N Milan Lasica na margo pandémie Covid-19 povedal: „Chýbali mi diváci, ale musím sa priznať, že viac mi chýbala kaviareň.“ Prečo to spomínam? Nuž, opýtali sme sa raz knieža Karla Schwarzenberga, ako by charakterizoval strednú Európu. Povedal, že hranice strednej Európy podľa neho určuje zvyk, že v nedeľu dopoludnia si páni vyšli do kaviarne, dali si cigaretku a kávičku, prečítali si noviny a debatovali s priateľmi. Teda kaviareň, ako civilizačný odkaz starej noblesnej Európy.

(viac…)

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.