Návšteva predsedu Európskej rady Charlesa Michela u azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva môže priniesť posilnenie energetickej nezávislosti EÚ. Platidlom však nebudú len eurá, ale na pozadí sankcií voči Bielorusku aj morálny kredit. Na východoeurópsku a kaukazskú autokraciu Brusel nepoužíva rovnaký meter.

Európska únia v posledných mesiacoch stupňuje tlak na režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý minulý rok v auguste sfalšoval výsledky prezidentských volieb. V reakcii na vzostup protestného hnutia spustil vlnu tvrdých represálií. Súčasný postoj Bruselu voči Minsku plne zodpovedá deklarovanému boju EÚ za demokraciu a občianske slobody. V okamihu, keď sa však pozrieme na vystupovanie predstaviteľov Únie voči podobne autokratickému a brutálnemu režimu v Azerbajdžane, morálny kredit EÚ sa rýchlo vytráca.

Keď autokrat prekročí mieru únosnosti

Takmer rok od začiatku politickej krízy v Bielorusku pristúpila Európska únia v júli k uvaleniu ekonomických sankcií na Bielorusko. Režim Alexandra Lukašenka, ktorý po sfalšovaných voľbách rozpútal rozsiahle represie proti opozičným silám, už dávno predtým čelil sankciám Bruselu, len pribudli ďalšie.

Sankcie uvalené Úniou sú sektorálne a nezasahujú celú ekonomiku, ale zameriavajú sa na odvetvia, ktoré sú oporou Lukašenkovej mocenskej vertikály. Týkajú sa troch bieloruských hlavných vývozných tovarov do EÚ – tabaku, olejov a draselných hnojív.

EÚ sa podľa analytika Dionisa Cenusa presunula od individuálnych sankcií k ekonomickým, keď Lukašenkov režim prekročil hranicu únosnosti. Stalo sa tak počas vynúteného pristátia lietadla európskej spoločnosti Ryanair s cieľom zadržať bieloruského opozičníka Romana Protaseviča. (O vynútenom pristátí lietadla spoločnosti Ryanair sa môžete viac dočítať TU).

Cieľom týchto sankcií nie je podľa Cenusa podkopať ekonomiku Bieloruska ako celku, ale oslabiť postavenie bieloruského prezidenta a prinútiť ho k žiadaným ústupkom. Brusel by rád videl prepustenie väzneného Protaseviča a stoviek ďalších opozičníkov a novinárov, ktorí skončili v bieloruských väzeniach. Druhým cieľom je vynútiť si zopakovanie sfalšovaných minuloročných prezidentských volieb.

Bielorusko bolo až do svojho nedávneho odchodu z takzvaného Východného partnerstva dlhodobo jedným z najproblematickejších členov tohto projektu EÚ, ktorý je zameraný na rozvoj vzťahov medzi Úniou a štátmi v blízkosti jej východných hraníc. Nebol však zďaleka jediným. Dynastia Alijevovcov vybudovala v Azerbajdžane za ostatné takmer tri desaťročia podobne tvrdý režim, ktorý v Bruseli nevyvoláva ani zďaleka taký odpor ako ten Lukašenkov. Mlčanie vo vzťahu k Baku by sa dalo vysvetliť jeho vzdialenosťou, strategickou dôležitosťou ako dodávateľa zemného plynu a malým reálnym dosahom na občanov EÚ. Avšak aktívne dvorenie Alijevovi, ako ho počas nedávnej návštevy Azerbajdžanu predviedol Predseda Európskej rady Charles Michel, oberá EÚ v kontexte sankcií voči Bielorusku vážnym spôsobom o jej morálny kredit.

Miera únosnosti stále v nedohľadne

Michel navštívil Baku v pondelok v rámci svojho plánovaného turné po štátoch južného Kaukazu. S Alijevom podľa oficiálnej tlačovej správy diskutoval o „podnetoch pre ďalší rozvoj strategického partnerstva medzi Bruselom a Baku“ a o spolupráci v oblasti satelitov, inovácií a infraštruktúry. „Partnerstvo medzi EÚ a Azerbajdžanom sa nezakladá primárne na otázkach finančnej pomoci a podpory. Je to partnerstvo založené na túžbe spolupracovať v technologickom sektore a obchodovať,“ uviedol Michel. Celá táto pasáž Michelovho prejavu je ešte v rovine bežnej diplomatickej reči pri návšteve ekonomicky a strategicky dôležitého štátu.

Jej zvyšok však už vo viacerých bodoch odporuje reálnej situácii v Azerbajdžane, ako aj širšom regióne južného Kaukazu. Čelný predstaviteľ EÚ sa totiž Alijevovi ďalej poďakoval: „Vyslovil záväzky, ktoré aj dodržal, najmä vo vzťahu k mapám mínových polí a v otázke arménskych zajatcov.“ Azerbajdžan ešte na začiatku júla skutočne prepustil 15 arménskych vojnových zajatcov, ktorých vymenil za arménske mapy mínových polí. Rovnakým spôsobom vymenil ďalších 15 zajatcov za iné mapy aj na začiatku júna.

(viac…)
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.