Vakcína v spreji: Hudba budúcnosti, ktorá môže byť ešte účinnejšia než očkovacie látky

K typom vakcín proti koronavírusu môže pribudnúť forma, ktorá poteší ľudí s fóbiou z ihiel. Vakcína v spreji má okrem bezbolestného použitia tú výhodu, že vytvára aj „slizničné“ protilátky.

Vedci z dvoch amerických univerzít zverejnili v júli vo vedeckom časopise Science Advances výsledky prvých testov vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá sa podáva nosným sprejom.

Z predklinických testov na myšiach a fretkách vyplynulo, že sprej vyvolal produkciu protilátok a bunkovú imunitu, ktoré úplne ochránili zvieratá pred smrteľnými dávkami čínskeho vírusu. Látka zároveň u fretiek zablokovala prenos vírusu na nechránené a neinfikované jedince v rovnakej klietke. Práve druhý aspekt je prelomový.

„V súčasnosti dostupné vakcíny proti COVID-19 sú síce veľmi úspešné, väčšina svetovej populácie však stále nie je zaočkovaná, a existuje preto dopyt po ďalších vakcínach, ktoré sa ľahko používajú a účinne zastavujú choroby i prenos,“ uviedol imunológ a spoluautor štúdie Paul McCrae.

Okrem ľahšieho spôsobu podania má vakcína aj ďalšie výhody. Na dosiahnutie imunity je potrebná len jedna dávka a látku je možné skladovať v obyčajnej chladničke najmenej tri mesiace.

Zablokujú koronavírusu vstupnú bránu do ľudského organizmu

Podľa Tatiany Betákovej, virologičky z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, sú vakcíny v spreji „hudbou budúcnosti“ a zatiaľ do nich netreba vkladať veľké nádeje. O všetkom rozhodnú až klinické štúdie na ľuďoch.

Oproti vakcínam v injekcii majú však významnú výhodu. Nielen chránia pred infekciou, ale tiež významne znižujú pravdepodobnosť prenosu. Súčasné vakcíny totiž poskytujú ochranu skôr pred vážnym priebehom ochorenia. Prenosu infekcie zabraňujú približne na 84 percent.

„Výhodou je, že sa stimuluje tvorba IgA protilátok, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane slizníc pred vírusom. Okrem toho sa stimuluje tvorba protilátok a špecifických T buniek, ako to robia súčasné vakcíny,“ vysvetlila Betáková.

Bunky v nosnej sliznici a dýchacích cestách sú hlavnou vstupnou bránou pre koronavírus a súčasne aj miestom, kde sa vírusové bunky premnožia natoľko, že sú následne schopné napadnúť telo.

Vírus z týchto buniek dokáže preniknúť hlbšie do pľúc a ďalších orgánov, čo môže viesť k závažnejšiemu priebehu ochorenia. Nakazená osoba navyše takto premnožený vírus vylučuje vydychovaním, čo umožňuje jeho prenos na ďalšie osoby.

Neprítomnosť nežiaducich účinkov potvrdia až testy na ľuďoch

Niektorých ľudí od očkovania odrádzajú zriedkavé nežiaduce účinky registrovaných vakcín. V prípade vakcíny Vaxzervia (AstraZeneca) ide o tromboembolické ochorenia a súčasne nízky počet krvných doštičiek. Genetická vakcína Pfizer sa zas u mladších ročníkov preukázala prípadmi zápalu srdcového svalu. Ide o ochorenia, ktoré nezaznamenali klinické štúdie a objavili sa až pri masívnosti testovania.

Je priskoro spoliehať sa na to, že vakcína v spreji nebude mať tieto nezdary. Všetky vakcíny môžu mať podľa Betákovej nežiaduce účinky. Súvisia totiž s povrchovým proteínom S, proti ktorému získavame protilátky a T bunky. Až klinické testy ukážu, ako to bude s nazálnymi vakcínami. 

Princíp vakcíny v spreji sa však vo svete používa proti chrípke a jej profil je bezpečný.

„V súčasnosti sa tento typ vakcín používa proti vírusu chrípky, ale schválené sú tieto vakcíny iba v Rusku a v USA. U vakcín, ktoré používajú živý vírus hrozí, že sa u očkovaného môže vyvinúť ochorenie akoby bol človek nainfikovaný vírusom. V tomto prípade sa však použije vírus parainfluenzy, ktorý bude obsahovať gén pre proteín S z vírusu SARS-CoV-2. Malo by to byť bezpečné, ale musia prebehnúť klinické testy,“ skonštatovala vedkyňa pre Štandard.

Či stačí jedna dávka, ukáže až čas

Ešte nevieme, či sú aj nazálne jednodávkové vakcíny schopné adaptovať sa na ochranu proti rôznym variantom koronavírusu. Pri aktuálne používaných očkovacích látkach sa pre vznikajúce varianty počíta s preočkovaním.

Firma Pfizer vyrábajúca mRNA očkovaciu látku má už dnes dôkazy o vyššom riziku reinfekcie po uplynutí šiestich mesiacov od zaočkovania. O ubúdajúcich protilátkach danej vakcíny nedávno informovali izraelské úrady.

Pokles účinnosti vakcíny prišiel v čase, keď sa v krajine začal šíriť delta variant a zrušili sa protiepidemické opatrenia. U ľudí očkovaných v januári a februári spadla úroveň ochrany proti infekcii a symptomatickému priebehu COVID-19 na 64 percent. Napriek tomu preukázala očkovacia látka 93-percentnú účinnosť proti ťažkému priebehu ochorenia a hospitalizácii.

Súvisí to zrejme s javom zvaným imunosenescencia, čiže starnutím imunitného systému. To spôsobuje, že schopnosť vyvinúť si imunitu vekom klesá. Vyriešiť by to mala tretia dávka vakcíny, ktorá by podľa prvotných údajov firmy mala množstvo protilátok v tele zvýšiť až desaťkrát oproti druhej dávke. Pfizer plánuje overiť zvýšenie účinnosti treťou dávkou pomocou štúdie, do ktorej by sa malo zapojiť 10 000 osôb. Testovanie sa uskutoční na jeseň tohto roku.

Konzorcium Pfizer/BioNTech avizovalo, že do niekoľkých týždňov požiada americké a európske regulačné úrady o povolenie dodávať aj vakcíny na preočkovanie. Izrael nečaká a minulý týždeň vyzval starších ľudí a ľudí s oslabenou imunitou, aby na preočkovanie treťou dávkou prišli už teraz. Rovnako je na tom Rusko, kde variant delta prestavuje 68 percent všetkých nových prípadov nákazy zaznamenaných tento mesiac. Od 1. júla sa tam preto dá preočkovať akoukoľvek vakcínou registrovanou v Ruskej federácii. 

„Keďže je v nazálnych vakcínach ten istý proteín S ako v ostatných vakcínach, účinnosť bude rovnaká/porovnateľná s ostatnými schválenými vakcínami. Samozrejme, keď sa zmení povrchový proteín S, bude treba pripraviť vakcínu s novým variantom a znova sa nazálne zaočkovať,“ vysvetlila Betáková.