Ako máme vnímať zvláštne hry, do ktorých sa púšťa bývalý šéf NAKA Branislav Zurian? Racionálne, ľudsky a hlavne – nie jednoznačne.

Zurian po nedávnom rozhovore pre Plus 7 dní pokračuje v pomste voči svojim bývalým nadriadeným. Pluska zverejnila nahrávku, na ktorej Zurian na „utajenom“ stretnutí vyťahuje z bývalého šéfa Finančnej správy Františka Imreczeho informácie o údajnom úplatku pre ministra vnútra Romana Mikulca.

Pred pár týždňami o tomto podozrení Zurian hovoril aj v rozhovore pre Plusku, pričom naznačoval, že polícia vec účelovo potopila.

Faktom je, že Zurianove hry nepôsobia ktovieako dôveryhodne. Za svoj kanál si vybral časopis, ktorý patrí do siete skupiny Penta, ktorá má svoje dôvody, prečo spochybňuje vyšetrovanie. 

Aj nahrávka, pri ktorej sa tvári, že o nej nič nevie, bola zjavne urobená ním samotným, pričom dôverčivého Imreczeho namočil bez jeho vedomia.

Lenže ani táto výpoveď sa nedá len tak zhodiť zo stola, s jednoduchým poukazom na jeho pomstychtivé motívy. Aj keby Zurianove úmysly boli naozaj výlučne zištné, záležitosť ukazuje minimálne na to, že minister a lídri polície nielenže nie sú schopní zastaviť kritické spory vo vnútri bezpečnostných zložiek, ale nechali si pod nosom rozhorieť aj zbytočný spor s bývalým elitným policajtom, ktorému donedávna dôverovali, a ktorý dnes cíti krivdu.

A tá má politický presah.

Zurianove archívy

Po tom, ako Zurian svoje podozrenia zverejnil v účelovom rozhovore so zrejme dohodnutým scenárom, minister Mikulec a šéf polície Peter Kovařík nás presviedčali, že Zurianov dobromyseľný motív je spochybnený už tým, že o týchto podozreniach hovorí až teraz a výlučne do médií, pričom kým bol v kompetentnej funkcii, nevyužil legitímne prostriedky, ako s informáciami naložiť. 

Dnes už vieme, že to nebola celkom pravda.

Zurian sa zjavne opätovne nahneval a nasledoval ďalší protiútok. Okrem iného Pluska zverejnila aj komunikáciu medzi ním a vyšetrovateľom NAKA Jánom Čurillom, ktorá – ak nejde o podvrh, čo ale polícia netvrdí – nasvedčuje, že Zurian vo veci naozaj konal a úkoloval operatívcov, aby vec vyšetrovali.

V zverejnenej komunikácii bolo cítiť, že obaja majú k sebe rešpekt. Lenže v rozhovore pre Plusku Zurian už Čurillu a jeho motívy vážnym spôsobom spochybňuje, pričom v inej časti rozhovoru naznačuje, že polícia podozrenia voči Mikulcovi reálne nevyšetrovala.

Psychologický faktor

Ako máme teda k Zurianovým pozoruhodným svedectvám pristupovať? Sú jeho spomienky relevantné a úprimné, ako sa tvári on sám? Alebo treba nekriticky veriť Mikulcovi s Kovaříkom, ktorý ho spochybňujú a Zurianove spomienky úplne odmietnuť?

Ani jedno a celkom ani to druhé. Je tu ale tretia možnosť. 

Nateraz však máme pred sebou obraz nahnevaného špičkového policajta, ktorý mal pocit krivdy a túto si práve ventiluje. Napokon, on sám sa priznáva, že je nahnevaný. Presne tento filter sa nateraz javí ako správny interpretačný kľúč, ktorý by nám azda mohol vysvetliť, čo sa okolo Zuriana deje. A pochopiť aj to, kto jeho spomienky využíva a na aké ciele.

Komplot na Imreczeho

Z kontextu nahrávky, ktorú zverejnila Pluska, je zjavné, že Imrecze sa so Zurianom stretol krátko po samovražde Milana Lučanského, ktorá Zurianom silne pohla. Lučanský bol jeho vzorom, mal k nemu takmer synovskú úctu.

Vtedy si Zurian spomenul na isté svedectvo z tretej ruky, ktoré sa šírilo ústnym podaním cez niekoľko kanálov, jedným z nich bol aj ich spoločný kamarát Daniel Čech, bývalý druhý muž Finančnej správy.

Zjednodušene: Lučanský Zurianovi povedal, že Daniel Čech mu povedal, že Imrecze mu povedal, ako kedysi sprostredkoval úplatok Romanovi Mikulcovi, kým bol ešte šéfom Vojenského spravodajstva a nakupoval sa istý IT systém.

Zurian preto vylákal Imreczeho na stretnutie, zapol schovaný diktafón, Imreczemu na priamu otázku povedal, že sa nenahráva, a postupne z neho vytiahol svedectvo, ktoré kedysi povedal Čechovi.

Už teda nešlo o svedectvo z tretej ruky, ale priame. Zurian následne urgoval vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu, aby dané podozrenia rozpracoval a spustil operatívne preverovanie informácií, ktoré vylákal z Imreczeho. Čurilla bol podľa údajnej komunikácie uveličený, že Zurian dokáže získať lepšie informácie ako jeho operatívci. 

Počas stretnutia sa vzájomne pohoršovali nad tým, ako sa tu niektorí ľudia hrajú na stelesnenie čistoty a dokonalosti (spoločne si takto „rozobrali“ aj údajné prehrešky prezidenta Kisku či Daniela Lipšica). Skrátka, smutný Zurian sa po tragickom skone priateľa pustil do vlastnej angažovanej hry a spravodajským spôsobom vytiahol z Imreczeho informácie, aby následne dostal do hry aj podozrenia voči tým „čistým“, ktorých azda vinil za smrť svojho kamaráta. Zurian sa v rozhovore dokonca zmieňuje aj o svojej bezradnosti a o tom, ako stojí „na križovatke“ a uvažuje, či vôbec má zmysel v tejto práci pokračovať.

O štyri mesiace nato Zurian políciu opustil a vrátil sa do milovaných Tatier, kde mohol vyvetrať hlavu na horách.

Polícia mala dostatok možností dané podozrenie overiť. Imrecze bol krátko po rozhovore zadržaný a dnes aj spolu s Danielom Čechom s políciou spolupracujú a vypovedajú. Polícia tvrdí, že podozrenia o Mikulcovom úplatku naozaj preverovala, no ukázali sa ako neopodstatnené. Mikulec odmieta, že by prijal úplatok.

Hnev či pomsta?

Áno, Zurian sa mstí a musíme rátať s tým, že môže konať aj manipulatívne. Sme v zajatí informačnej asymetrie, keďže nevieme, nakoľko nám Zurian podáva informácie selektívne a či ich nevypúšťa kontrolovaným spôsobom. Otázka je, aký záujem v tom je.

Poznáme záujem Plusky. Ale aký je záujem samotného Zuriana, ktorý nie je podozrivý zo žiadneho trestného činu (aspoň o tom nevieme) a nemá ani dôvod len tak podaromnici spochybňovať vyšetrovanie?

Zurian v polícii skončil krátko nato, ako sa pustil do Mikulca. To je holý fakt. Mikulec pritom Zuriana pôvodne bránil, od istého momentu to však už neplatilo a dnes už možno vieme prečo. Zurian svoj odchod z polície interpretuje tak, že bol pod rôznymi tlakmi vypudený.

Zurian však prináša konkrétne indície, o ktorých sme predtým netušili a z ktorých vyplývajú závažné otázky, ktoré by si vyžadovali viac než banálne reakcie polície o tom, že sa vlastne nič nestalo a bodka.

Kedy Imrecze o Mikulcovi klamal? Keď sa rozprával s Lučanským a Zurianom alebo keď sa neskôr ako spolupracujúci obvinený rozprával s vyšetrovateľmi? Naozaj vyšetrovateľom informáciu o Mikulcovi rozpovedal on sám v rámci jeho dlhočizných spomienok o korupčnej chobotnici, ktorá za vlád Smeru roztiahla svoje chápadlá na všetky strany a infikovala aj tých „čistých“ alebo sa ho na to pýtali až na popud Zurianových čerstvých mediálnych eskapád?

Ak áno, naznačovalo by to, že aj Imrecze vypovedá kontrolovaným spôsobom a sám si kontroluje svoje výpovede tak, aby si neprimerane nepohneval tých, ktorí sú aktuálne pri moci.

Zostáva nám dúfať, že polícia naozaj preverila informácie o Mikulcovi korektne. To však nič nemení na tom, že Zurian sa nikdy nemal stať nepriateľom, ako to Mikulec ľahkovážne dopustil.

Zurianov hnev a smútok je pre ministra vnútra problematickejší, keď je Zurian mimo polície, ako keď bol šéfom NAKA.

Stále je tu dosť tých, ktorí jeho ukrivdenosť radi využijú. Napríklad majitelia Plusky a ich vystrašení partneri v biznise či v politike.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.