O recyklácii a ekológii sa toho nahovorilo už veľa, no sestry Danka, Slávka a Lenka Tkáčové našli spôsob, ako skĺbiť jedno s druhým, pomôcť planéte a ľuďom v núdzi súčasne. O tom, že nezištná pomoc existuje, a čo sú to RecyVeci, sa dozviete v rozhovore so sestrami Tkáčovými.

Dievčatá, čo sú to teda RecyVeci?

V občianskom združení RecyVeci si okrem iného zakladáme na dvoch hlavných pilieroch. Tými sú: pomoc ľuďom a našej Zemi. Nosené oblečenie recyklujeme tým, že ho predávame novým majiteľom, ktorí sa oblečeniu z druhej ruky nebránia. Výťažok z predaja, sto percent, následne venujeme rodinám z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, ktorým treba finančne pomôcť. 

Kto stojí za týmto občianskym združením? 

Za občianskym združením stojíme my, tri sestry. Od najstaršej po najmladšiu sa voláme Danka, Slávka a Lenka. Napriek tomu, že sme každá z rovnakého súdka, venujeme sa rozličným veciam. 

Danka: Momentálne sa venujem hlavne mamičkovským povinnostiam a radostiam na Orave, kde žijem spolu so svojím manželom a synom Adamkom. Mám rada mnoho vecí. Hlavne hudbu, ako každá z nás, dobrú kávu a aktuálne tiež oddych. (Smiech.)

Slávka: Ja pôsobím v Bratislave, venujem sa hudbe a tiež tancu a herectvu, keďže študujem na konzervatóriu. Ak by som mala spomenúť aj čosi zo športu a iného ako umeleckého pohybu, rada trávim čas pri behu či longboarde.

Lenka: Za normálnych okolností trávim aj ja v Bratislave väčšinu svojho času, pretože tam študujem žurnalistiku. Okrem toho ma fascinuje akékoľvek umenie, hlavne divadlo. No a deti. (Smiech.) Ten, kto ma pozná, vie, ako veľmi ich mám rada. 

U koho, kedy a ako sa zrodil nápad založiť RecyVeci? Aké boli vaše začiatky?

Začali sme naozaj z ničoho. Mali sme jednu obálku, ktorú sestra Danka našla kdesi v skrini, keď sme sa pri stole na Orave rozprávali o tom, aké fajn by bolo založiť bazár, ktorý bude mať však hlbší a prínosnejší zmysel ako len to, že predáme oblečenie, z ktorého budeme mať zisk. A tak sme nafotili prvé kusy nášho oblečenia, dokopy ich nebolo viac ako dvadsať. Na sociálnych sieťach sme verejne oznámili, čo chystáme a spúšťame, nechali sme tomu celému voľný priebeh. RecyVeci sa od samého začiatku veľmi pekne uchytilo, čo nám dalo motiváciu a radosť pokračovať ďalej. Balili sme prvé balíky, úplne nechápali, čo všetko to znamená a čo sa rodí. Prvé odkazy sme zákazníkom k nákupu písali rukou na papier a prikladali k objednávke. No a za necelý mesiac sme vyzberali prvých 500 eur. Bol to zázračný pocit. Už so štartom RecyVeci sme mali vybranú rodinu, ktorej by sme chceli výťažok z predaja darovať, ak sa to teda podarí a niečo „zarobíme“. To bol druhý zázračný pocit. Keď sme sa stretli, aby sme danej rodine povedali, čo pre nich máme. Vtedy vidíte, že to, čo robíte, má zmysel, že pomáhate, že z toho vnútorne čerpáte a že vás to napriek námahe, ktorá časom prirodzene vzrastala, veľmi teší. 

(viac…)

Najnovšie autorské články