Sestry Tkáčové z RecyVeci: Bože, keď nám dáš silu a energiu, ideme do toho

Sestry Tkáčové. Foto: archív RecyVeci

O recyklácii a ekológii sa toho nahovorilo už veľa, no sestry Danka, Slávka a Lenka Tkáčové našli spôsob, ako skĺbiť jedno s druhým, pomôcť planéte a ľuďom v núdzi súčasne. O tom, že nezištná pomoc existuje, a čo sú to RecyVeci, sa dozviete v rozhovore so sestrami Tkáčovými.

Dievčatá, čo sú to teda RecyVeci?

V občianskom združení RecyVeci si okrem iného zakladáme na dvoch hlavných pilieroch. Tými sú: pomoc ľuďom a našej Zemi. Nosené oblečenie recyklujeme tým, že ho predávame novým majiteľom, ktorí sa oblečeniu z druhej ruky nebránia. Výťažok z predaja, sto percent, následne venujeme rodinám z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, ktorým treba finančne pomôcť. 

Kto stojí za týmto občianskym združením? 

Za občianskym združením stojíme my, tri sestry. Od najstaršej po najmladšiu sa voláme Danka, Slávka a Lenka. Napriek tomu, že sme každá z rovnakého súdka, venujeme sa rozličným veciam. 

Danka: Momentálne sa venujem hlavne mamičkovským povinnostiam a radostiam na Orave, kde žijem spolu so svojím manželom a synom Adamkom. Mám rada mnoho vecí. Hlavne hudbu, ako každá z nás, dobrú kávu a aktuálne tiež oddych. (Smiech.)

Slávka: Ja pôsobím v Bratislave, venujem sa hudbe a tiež tancu a herectvu, keďže študujem na konzervatóriu. Ak by som mala spomenúť aj čosi zo športu a iného ako umeleckého pohybu, rada trávim čas pri behu či longboarde.

Lenka: Za normálnych okolností trávim aj ja v Bratislave väčšinu svojho času, pretože tam študujem žurnalistiku. Okrem toho ma fascinuje akékoľvek umenie, hlavne divadlo. No a deti. (Smiech.) Ten, kto ma pozná, vie, ako veľmi ich mám rada. 

U koho, kedy a ako sa zrodil nápad založiť RecyVeci? Aké boli vaše začiatky?

Začali sme naozaj z ničoho. Mali sme jednu obálku, ktorú sestra Danka našla kdesi v skrini, keď sme sa pri stole na Orave rozprávali o tom, aké fajn by bolo založiť bazár, ktorý bude mať však hlbší a prínosnejší zmysel ako len to, že predáme oblečenie, z ktorého budeme mať zisk. A tak sme nafotili prvé kusy nášho oblečenia, dokopy ich nebolo viac ako dvadsať. Na sociálnych sieťach sme verejne oznámili, čo chystáme a spúšťame, nechali sme tomu celému voľný priebeh. RecyVeci sa od samého začiatku veľmi pekne uchytilo, čo nám dalo motiváciu a radosť pokračovať ďalej. Balili sme prvé balíky, úplne nechápali, čo všetko to znamená a čo sa rodí. Prvé odkazy sme zákazníkom k nákupu písali rukou na papier a prikladali k objednávke. No a za necelý mesiac sme vyzberali prvých 500 eur. Bol to zázračný pocit. Už so štartom RecyVeci sme mali vybranú rodinu, ktorej by sme chceli výťažok z predaja darovať, ak sa to teda podarí a niečo „zarobíme“. To bol druhý zázračný pocit. Keď sme sa stretli, aby sme danej rodine povedali, čo pre nich máme. Vtedy vidíte, že to, čo robíte, má zmysel, že pomáhate, že z toho vnútorne čerpáte a že vás to napriek námahe, ktorá časom prirodzene vzrastala, veľmi teší. 

Čo všetko RecyVeci predávajú?

Predávame prevažne šatstvo, dámske, pánske aj detské, no nájdete u nás aj obuv a doplnky. 

Čo pre vás znamená žiť eko? Máte, okrem recyklovania oblečenia, nejaké eko tipy? 

Žiť eko pre nás v prvom rade znamená zaujímať sa o to, kde žijeme, zamýšľať sa nad otázkou: ako viem prispieť k zlepšeniu a k zmene? Ak človek príde do bodu, že mu nie je jedno, či recykluje alebo nie, či separuje alebo nie, myslím si, že je to základ k začiatku. Každá jedna z nás má čo robiť v oblastiach tejto témy, nechceme si udeľovať titul „dokonalého eko človeka“, pretože ním nie sme. Aj my máme čo robiť, v čom sa zlepšovať a napredovať. Náš tip je teoretický, zároveň veľmi pretaviteľný do praktického života, uvedomenia a následnej realizácie. Povinnosťou každého človeka, kresťana aj nekresťana, je starať sa o svoju zem, o to, kde žije. Dostali sme to všetko ako dar, a preto by sme si to mali chrániť a vážiť, zveľaďovať a pripravovať najlepšie, ako vieme, pre ďalšie generácie. Dôležité je začať. A začať od seba. 

Ako v RecyVeci fungujete? Je to výsostne sesterský projekt, alebo vám pomáha aj niekto zvonka?

Stále hovorím, že ak má niečo fungovať, a dôležité je dodať, fungovať dlhodobo, musí byť vo veciach poriadok a systém. Preto má každá z nás úlohy, ktoré plní a dodržiava. Samozrejme, že občas, keďže RecyVeci riešime v rámci voľného času, nastane situácia, keď niektorá nemôže urobiť to, čo má na zodpovednosti. Vtedy sme tu na to, aby sme si interne, v rámci práce, pomáhali. Nedovolím si však tvrdiť, že sme jediné, ktoré do RecyVeci dávame svoju ruku pomoci. Pomáha nám mnoho ľudí zvonka. Našlo a stále sa nachádza veľa dobrých priateľov aj neznámych ľudí, ktorí už mnohými spôsobmi a spoluprácami prispeli k tomu, aby mohlo mať RecyVeci napríklad to, čo má a potrebuje na dobré fungovanie, aby sa rozšírilo medzi väčší okruh ľudí, aby malo stále čo predávať.

Foto: archív RecyVeci

Vaša snaha má krásny rozmer pomoci tým, ktorí to potrebujú. Komu poputuje výťažok z predaja?

Výťažok putuje do slovenských rodín. Obdarúvame také, ktoré sa ocitli v neľahkých životných situáciách, a to nie vlastným pričinením. Keď v týchto ľuďoch vidíme tú radosť a hlavne pokoru, vtedy vieme, že sme na správnom mieste a že to, čo robíme, je správne. 

Ako projekt RecyVeci vníma verejnosť?

Tešíme sa, že nás okrem okruhu blízkych ľudí registruje už aj verejnosť. Myslím si a zatiaľ sme sa naozaj stretli len s tým, že ľudia vnímajú RecyVeci veľmi pozitívne. Bezpochyby je to hlavne tým, že nám fandia ľudia s naozaj dobrým srdcom. Máme možnosť vidieť to pri predaji, pri zbere šatstva alebo pri rôznych správach, ktoré denne dostávame. Aj my si takto potvrdzujeme, že dobro a spolupatričnosť stále existujú. 

Ako by ste zhodnotili pôsobenie RecyVecí od ich začiatku? Pokojne aj v číslach…

Za rok nášho fungovania sme doposiaľ odoslali presne 833 balíkov. Spätná väzba pre nás, že sa táto myšlienka šíri ďalej a ďalej, je, že adresáti nemali len slovenské adresy. Čoraz viac sa stretávame so zákazníkmi, ktorých nepoznáme, no oni naopak poznajú RecyVeci. To je vždy radostný pocit. Čo sa týka obdarovaných rodín, tých bolo zatiaľ sedem. Každej z nich sme odovzdali sumu 500 eur. Aktuálne plánujeme ďalšie obdarovanie, v poradí už ôsme. Okrem rodín sme rovnakou sumou na Vianoce obdarovali aj 28 detí zo sociálne nevyhovujúceho prostredia, ktorým sme zabalili rôzne aktivity, knihy a edukačné pomôcky.

Ako sa môžu ľudia do tohto projektu zapojiť?

Zapojiť sa môže každý, a to veľmi jednoduchým spôsobom. Vlastne, je tu viacero alternatív a možností. Napríklad prispieť rodinám finančne, tak, že si zakúpite oblečenie, ktoré ponúkame. Čisté a zachovalé oblečenie môžete tiež darovať, alebo našu myšlienku šíriť ďalej na sociálnych sieťach i mimo nich. 

Foto: archív RecyVeci

Slávku poznáme aj ako gospelovú speváčku. Aké miesto má vo vašich životoch a rodine viera v Boha?

Naša rodina je veriaca a odmalička sme boli k viere vedené aj my. Na našom sídlisku máme saleziánov a aj im vďačíme za naše formovanie, či už prostredníctvom táborov, stretiek alebo iných akcií a príležitostí, ktoré nám vtedy, v čase nášho detstva a dospievania, ponúkali. Okrem iných životných situácií, ktoré človeka taktiež svojím spôsobom formujú a učia do života, aj toto všetko nás vždy viedlo a vedie k tomu, aby bol Boh v našom živote na prvom mieste. 

Mohli by ste nám pozdieľať svedectvo Božieho konania v súvislosti s činnosťou tohto projektu?

Možno to bude znieť ako veľké klišé, možno to nepochopí žiaden marketingový mág, ktorý bude túto odpoveď čítať, no keď sme sa rozhodli začať, nemali sme vypracovaný žiadny plán na dlhé obdobie. V krátkosti a jednoduchosti, nemali sme vlastne žiadny plán. Rozhodli sme sa začať a bolo. Skoro každý deň sa s vďačnosťou pousmejeme nad tým, že Pán Boh plán mať musel a nejako nám ho asi v správnu chvíľu vnukol. V RecyVeci je od začiatku až dodnes toľko Božej práce, že by sme mohli opisovať mnohé situácie, v ktorých sme to cítili. Keď sme začali rozmýšľať nad skladovými priestormi, pretože to množstvo vecí bolo už neúnosné, na sociálne siete sme napísali, nech sa ozve ten, kto by o niečom vedel. Na druhý deň, tesne pred Vianocami, sme boli na obhliadke dnes už našich priestorov. Nemali sme žiadne výdavky na zariadenie. Prišli ochotní ľudia, ktorí mali nepotrebné vešiaky, stoly, regály, jednoducho všetko, čo sme potrebovali. Napadá mi tiež situácia, keď sa nám dostalo do uší, že by jedna rodinka potrebovala práčku, pretože funguje bez nej. Zopár dní som na to myslela, aj ma to trápilo a rozmýšľala som, ako by sme to mohli vylepšiť. Zrazu zazriem na Facebooku fotku môjho kamaráta, ktorý daruje práčku, len ju treba opraviť. Neuveriteľné. Do týždňa sa v rodine už veselo pralo. Sú to jedny z mnohých situácií, v ktorých cítime, ako len stačí povedať: „Áno, keď nám dáš silu a energiu, ideme do toho.“ A Pán Boh prichádza. Skoro až rovno pred dvere, v tých najkonkrétnejších veciach, cez ľudí.

Foto: archív RecyVeci

 

Miroslava Melicherčíková
Ďalšie články