Bojovníci za sociálnu spravodlivosť považujú najnovšie za rasistické aj zloženie talianskeho národného tímu, ktorý futbalové EURO vyhral. Je v ňom vraj priveľa Talianov a málo hráčov inej farby pleti (people of colour).

Finálový zápas EURO 2020 medzi Talianskom a Anglickom bol strhujúci. Podľa textu uverejneného na webe prestížneho britského týždenníka Economist však nielen pre samotný futbal, ktorý oba tímy predviedli. Posledný zápas európskeho šampionátu považuje za zaujímavý tiež preto, že sa dotkol aj tém „nacionalizmu, internacionalizmu a rasovo citlivých otázok“.

Economist píše, že víťazstvo Talianska reprezentuje symbolické víťazstvo európskeho projektu, ktorý Briti opustili. Na strane druhej však týždenník zároveň vidí víťazstvo talianskej pravice a nacionalizmu. Najviac prekáža, že taliansky „nároďák“ tvoria vo veľkej väčšine, nečakane, Taliani.

„Najpozoruhodnejším aspektom 26-členného kádra Talianska pred jeho vstupom na ihrisko bolo to, že ako jediný z hlavných súťažiacich nemal v tíme ani jediného hráča považovaného za športovca inej farby pleti (people of color),“ píše sa v texte.

To, že za Talianov hrali traja futbalisti, ktorí sa narodili v Brazílii, aj keď sú talianskeho pôvodu, je v texte uvedené len v zátvorkách. Narodiť sa v najväčšej krajine Južnej Ameriky zrejme nie je podľa týždenníka dostatočný dôvod na to, aby bol človek považovaný za osobu inej farby pleti.

O „people of color“ sa v USA hovorí prevažne v prípadoch, ak ide o černochov. Napríklad Aziati patria podľa bojovníkov za sociálnu spravodlivosť k ľuďom inej farby pleti zväčša len vtedy, keď sú terčom útokov. Keď sa im však darí v práci, štúdiu a sú úspešní v živote, tak už sú najmä v Spojených štátoch amerických označovaní za „internalized whiteness“, teda tých, ktorí si osvojili spôsoby belochov.

Hnevajú sa, že nepokľakli

Keď sa vrátime k talianskym futbalovým šampiónom, tak treba pripomenúť, že verejnosť najmä vo Francúzsku pobúrila ich spoločná tímová fotka a vyslúžila si dávku kritiky zo strany zástancov multikulturalizmu. Dôvod hnevu bol jednoduchý. Príliš málo diverzity, respektíve málo hráčov tmavej pleti v talianskom národnom tíme a priveľa radosti talianskych pravicových politikov.

Kritiku si Taliansko na futbalovom EURO šampionáte vyslúžilo aj za to, že sa reprezentanti pred viacerými zápasmi opakovane pridali k menšine futbalistov, ktorí odmietli pokľaknúť. Podľa týždenníka tým taliansky tím ukázal svoj neurčitý postoj k otázke rasizmu. Toto gesto v USA spočiatku vzniklo ako symbol solidarity s Georgeom Floydom, ktorý zomrel po policajnom zásahu. Neskôr sa rozšírilo a dnes sa považuje za akýsi symbol boja proti rasizmu.

Treba však dodať, že Taliani pred finálovým súbojom proti Angličanom pokľakli rovnako ako ich ostrovní súperi.

Pokľaknúť odmietli napríklad aj slovenskí reprezentanti či hráči Maďarska, ktorých v tom podporil aj premiér Viktor Orbán. V reakcii na kritiku maďarského odmietnutia propagovať gesto marxistického rasového hnutia Black Lives Matter odkázal, že Maďar kľačí len pred Bohom a svojou vlasťou.

Z vyššie uvedených dôvodov považuje Economist víťazstvo Talianska vo finále EURO 2020 aj za víťazstvo talianskych nacionalistov, keďže v národnom tíme nie sú takmer žiadni hráč, ktorí nemajú talianske občianstvo. V tejto súvislosti píše, že je to práve Matteo Salvini, líder vládnej pravicovej Ligy severu a šéfka ešte pravicovejších avšak opozičných Bratov Talianska Giorgia Meloniová, kto sa môže tešiť z výhry národného tímu zloženého len z Talianov.

Za všetko môže pravica?

Práve pravicoví politici môžu podľa týždenníka za to, že je v národnom futbalovom tíme Talianska tak málo ľudí inej farby pleti.

Jedným z dôvodov, prečo v Taliansku nie sú mladí talentovaní športovci inej farby pleti vychovávaní v počiatočných fázach svojej kariéry cez juniorské národné tímy, je podľa článku v tom, že nie sú Taliani.

Taliansky občiansky zákon sa riadi upravenou formou pravidla jus sanguinis. To znamená, že talianske občianstvo je dedičné. Ani deti, ktorých rodičia sú cudzinci, narodené v Taliansku tak zvyčajne nemôžu požiadať o občianstvo kým nemajú 18 rokov. Aj v tom prípade im je udelené len v prípade, ak v krajine žijú nepretržite od narodenia, čo sa u niektorých nikdy nestane.

Podľa týždenníka žije v Taliansku až 5 miliónov ľudí, ktorých hlavným jazykom je taliančina a napriek tomu sú podľa občianskeho zákona stále považovaní za cudzincov.

Prehra multikulturalizmu

Keď sa taliansky expremiér Enrico Letta postavil tento rok na čelo stredo-ľavicovej Demokratickej strany, sľuboval, že bude jeho prioritou, aby sa zákon zmenil. Letta chce, aby právo na získanie občianstva vychádzalo zo zásady jus soli, teda z miesta narodenia. Tak by sa Talianom stalo automaticky každé dieťa narodené na území krajiny.

Lettov návrh vyvolal vlnu pobúrenia a kritiky nielen zo strany Meloniovej, ktorá je v opozícii, ale aj od jej pravicového spojenca Salviniho, ktorý vo vláde šéfuje rezortu vnútra.

O nadávkach, výsmechu a urážkach mierených nielen v online priestore, na britských futbalistov tmavej pleti, ktorí v zápase proti Talianom nepremenili penalty, sa píše v závere textu. Podľa neho „čierni britskí futbalisti, ktorí nepremenili penalty utrpeli brutálne rasistické zneužívanie na internete a veľký európsky futbalový večer nebol taký skvelý pre multikulturalizmus“.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.