Bývalý policajný prezident Milan Lučanský bol podľa medializovaných správ obvinený v korupčnej kauze Judáš.

Policajný exprezident Milan Lučanský nastúpil do funkcie v jednom z najturbulentnejších období v ponovembrovej histórii Slovenska. V časoch obrovskej nedôvery v štát, ktorá dosiahla astronomických výšin po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Vzhľadom na tento kontext a skutočnosť, že Lučanský, ktorý bol odbornej obci známy ako kat bossa podsvetia Mikuláša Černáka a ktorý striedal skompromitovaného a teraz aj väzobne stíhaného Tibora Gašpara, boli očakávania od jeho kormidlovania veľké.

Zmena či pokračovanie zlej éry?

Nie v každom prípade sa ale naplnili. Zatiaľ čo Lučanský mal nadštandardnú dôveru vtedajšej ministerky vnútra Denisy Sakovej a ódy na jeho osobu ešte pred voľbami prichádzali aj z (vtedy opozičnej) Sme rodina, kritici vravievali o kontinuite v doterajšom vedení ozbrojeného zboru.

Poslúžili im na to aj argumenty o tom, že Lučanský sa zúčastnil oslavy 50-tky exministra Roberta Kaliňáka či špekulácie o údajne pochybne nadobudnutom nehnuteľnom majetku. Tie sa však relevantným spôsobom nepotvrdili.

Prezident vs. prezident

Bývalý prezident policajného zboru Jaroslav Spišiak tiež svojho času naznačoval, že mafián Karol Mello, stále žijúci na Belize, sa vyhýbal spravodlivosti práve vďaka tímu Lučanského. „Kým oni boli policajtmi, Mello bol sústavne na úteku. Keď odišli, podarilo sa nám ho zadržať,“ uviedol v tejto veci.

Lučanský spolu s exšéfom inšpekcie rezortu vnútra Ivanom Ševčíkom a bývalým zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Jozefom Mičietom za výrok o implicitnej pomoci Mellovi Spišiaka zažalovali.

Svoj podiel na spackanom prípade totiž vylučovali. Žiadali tiež, aby im Spišiak za nemajetkovú ujmu uhradil v súčte 300-tisíc eur. Neskôr došlo k zmieru. Lučanský stiahol žalobu po tom, čo Spišiak prisľúbil, že podobných rečí sa zdrží.

Krátke Kočnerovo chápadlo

Funkcionárovi s tromi dekádami skúseností a kamenným výrazom, ktorý sa neostýchal siahať k politicky nekorektnému a tvrdému slovníku, napríklad keď hovoril o no-go zónach v zahraničí a komisiu na reformu v polícii nazval „paškvilom,“ ale nemožno uprieť, že svoje hlavné zadanie splnil.

Za jeho pôsobenia bol dolapený a umiestnený do väzby mafián Marián Kočner, ktorý – paradoxne – v komunikácii s Norbertom Bödörom naznačoval, že má dosah aj na neho. Lučanský vtedy kvôli svojej obrane upriamil pozornosť na sms správu, v ktorej Bödör písal Kočnerovi, že je zvedavý, kto na neho prvý zaútočí a dodal, „myslím, že to bude Lučanský“.

Funkcionár počas vyšetrovanie vraždy Kuciaka viackrát kritizoval „lajdáctvo“ kompetentných policajtov a po vynesení oslobodzujúceho rozsudku prvostupňového súdu nad Kočnerom a Alenou Zsuzsovou obvinil vyšetrovateľa Petra Juhása z toho, že jeho neschopnosť sa mala na tomto verdikt odraziť.

„Ak by boli dôkazy jednoznačné, senát o vine rozhodne. Mám však za to, že je to vizitka vyšetrovateľa, ktorý sa stále správa ako ‚ohrozený druh‘,“ nechal sa vtedy počuť. „Každého upodozrieval, že mu ide po krku. Stratil akúkoľvek pokoru a odrazilo sa to na závere senátu,“ dodal Lučanský.

Za éry tohto policajného šéfa boli tiež čiastočne vyriešené kauzy súvisiace s korupciou a inými trestnými činmi sudcov, prokurátorov či policajtov (Búrka či Víchrica), alebo odhalené väzby pri ilegálnom vyciciavaní európskych peňazí z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) v rámci gigantickej kauzy Dobytkár. Treba to ale vnímať aj v politickom kontexte, Lučanský sa dostal na čelo polície v čase, keď sa blížili parlamentné voľby a po nich sa nemohol postaviť nastupujúcej vláde, ktorá vyhrala práve s programom zmeny. To jeho správanie do značnej miere určovalo.

Nevyhnutný rozkol?

Ako už dnes vieme, Lučanský na poste policajného prezidenta skončil. Osudným sa mu stali dlhodobé animozity medzi ním a zvyškom vládnej koalície, najmä stranami OĽaNO a Za ľudí, no predovšetkým konflikt s jeho priamym nadriadeným, ministrom vnútra Romanom Mikulcom, ktorý sa obaja snažili diplomaticky kamuflovať. Nie vždy úspešne.

Chlieb sa prvýkrát lámal v súvislosti s dopravným kolapsom počas Veľkej noci, ktorý bol neprávom hádzaný na jeho hlavu a konflikt ďalej gradoval odobratím šoféra a ochrankára, čo pôsobilo ako rozhodnutie na objednávku z Úradu vlády. Viacerí to vtedy právom označili za nedôstojné.

Minister vnútra sa od toho ale dištancoval. „Ja som nezobral ochranku Lučanskému, máte zlú informáciu a aj som to niekoľkokrát komunikoval, že to bolo autonómne rozhodnutie riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov,“ reagoval minister na otázky novinárov s tým, že on sa s takýmto rozhodnutím iba oboznámil.

Lučanského odchod, ktorý niekoľko mesiacov visel vo vzduchu, nadobudol reálne kontúry 31. augusta. Podľa jeho slov sa mu totiž nepáčila politizácia polície, o ktorej od volieb častokrát vravela aj opozícia, a tiež obmedzenie niektorých jeho kompetencií. Na margo Romana Mikulca sa vyjadril, že ako človeka si ho váži, no vraj „nie celkom rozumie” fungovaniu polície.

Obvinenie v akcii Judáš

Pokojný dôchodok Lučanského ale dnes prerušilo náhle obvinenie v rámci akcie Judáš, ktorá podľa hovorcu Prezídia policajného zboru súvisí predovšetkým s korupciou v prostredí polície a Slovenskej informačnej služby (SIS).

Muži zákona sa ho vraj pokúšali zadržať, no nenašli ho. Ten neskôr oznámil, že je na ceste z Chorvátska a že na výsluch sa dobrovoľne dostaví, čo sa môže diať už v čase písania článku.

Na jeho obranu sa medzičasom postavila exministerka vnútra Denisa Saková, v súčasnosti podpredsedníčka Hlas-SD. Tá na sociálnej sieti uviedla, že chce veriť, že „tieto kroky prokuratúry a polície sú všetky podložené dôkazmi a orgány činné v trestnom konaní pracujú v súlade so zákonmi platnými v SR“ a dúfa, že polícia nekoná na základe pochybných obvinení niekoho, kto sa chce vyviniť z vlastnej trestnej činnosti.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.