Kliešte sú stále nebezpečné, počet ochorení, ktoré prenášajú, môže v budúcnosti vzrásť

Kliešte sú síce malé, život však vedia znepríjemniť poriadne. Prenášajú závažné ochorenia, ktorých symptómy sa objavia až po pár týždňoch. Správnym repelentom a oblečením sa ich prisatiu dá predísť.

Na Slovensku máme vyše 20 druhov kliešťov. Pre človeka je z toho nebezpečných šesť. Ak máte pocit, že na niekoho idú ako osy na med a niekto iný kliešte nemáva, vnímate správne. Malé čierne potvory majú preferovaných hostiteľov.

„To, či sa na niekoho prisajú, alebo nie, závisí od rôznych faktorov, ktorými sú napríklad kyslé prostredie pokožky či množstvo oxidu uhličitého. Existujú aj rôzne teórie týkajúce sa určitých typov jedla či nápojov, jednoznačný súvis však, pokiaľ viem, nikdy explicitne dokázaný nebol,“ vysvetlila pre Štandard Eva Špitalská, odborníčka Slovenskej akadémie vied (SAV) na kliešte.

Kliešť vyčkáva na hostiteľa najčastejšie na steble trávy alebo na nízkom kríku. Zo stromu na nikoho nepadne, zdržiava sa vo výške najviac jeden meter. Na vyšších miestach sa nevyskytuje, pretože by mohol vyschnúť.

Keď jeho zmyslové orgány zachytia zvýšenú koncentráciu oxidu uhličitého, zachytí sa buď na človeka, alebo na zviera. Ak je s výberom hostiteľa spokojný, hľadá si dobre prekrvené miesto na prisatie. Podľa Špitalskej mu to zaberie približne dve hodiny.

Superkliešť zatiať nehrozí, hrozia však nové druhy

Malé parazity môžeme považovať za reálnu hrozbu. „Približne každý druhý kliešť je prenášačom nejakého pôvodcu ochorenia,“ hovorí expertka.

Upokojujúce je, že kliešte sa zatiaľ nevyvíjajú smerom k infekčnejšiemu nebezpečnejšiemu druhu. Do budúcna môžeme vylúčiť vznik akéhosi superkliešťa, ktorý by na Slovensku spôsobil epidémiu ochorení. Avšak posledné slovo tento parazit ešte nepovedal.

Podľa odborníčky hrozí, že sa Slovensko stane domovom tých druhov kliešťov, ktoré sa tu aktuálne vyskytujú len sporadicky. Tie by mohli rozšíriť škálu o ochorenia, ktoré tu zatiaľ nemáme. Štát nemá stratégiu na limitovanie počtu kliešťov. Na ich eliminovanie využíva chemické prípravky, ale nie celoplošne a počas celej sezóny. Ochrana je skôr záležitosťou každého jednotlivca.

O očkovanie záujem nie je

Otázka, či sa človek infikuje, sa mení od prípadu k prípadu. Závisí najmä od jeho imunitného systému a od toho, ako dlho kliešť sal. Najznámejšími chorobami, ktoré kliešte prenášajú, sú kliešťová encefalitída, ktorá postihuje centrálny nervový systém, a lymská borelióza, ktorá môže spôsobiť závažné neurologické problémy. Podľa expertky však zďaleka nejde o jediné ochorenia.

Medzi ďalšie patria rickettsiózy, anaplazmóza, bartonelózy či babezióza. Ide o nemenej závažné ochorenia, ktoré ak sa včas nepodchytia, môžu spôsobiť dlhotrvajúce až doživotné následky. Príznaky nastupujú spravidla pár týždňov po uhryznutí. Ak ste boli v prírode a po nejakom čase na sebe badáte nechutenstvo, únavu, horúčky, bolesti svalov a kĺbov, zimnicu či zápal očí, mali by ste spozornieť a navštíviť lekára.

Aktuálne sa na Slovensku dá chrániť vakcínou len proti kliešťovej encefalitíde. Prvá z troch dávok sa odporúča na prelome februára a marca, druhá koncom marca alebo začiatkom apríla a tretia dávka v septembri, keď sa kliešte začínajú druhý raz páriť a množiť. Účinnosť vakcinácie sa uvádza od 95 až 99 percent, ale záujem o injekciu je nízky. Preočkovávanie je potrebné približne po troch až piatich rokoch.

Kliešte sa vyskytujú takmer na celom Slovensku. Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR sú najrozšírenejšie pozdĺž brehov rieky Váh. Často sa na nás môžu prisať aj v pohorí Tribeč, Vtáčnik, Nitrianska pahorkatina, Pohronská pahorkatina a v oblasti Malých Karpát. Medzi okresy, ktoré v tomto smere nemajú dôvod na radosť, patrí aj Trenčín, Nové Zámky, Nitra či Levice.

Ideálnou ochranou sú repelenty a celotelové oblečenie

Účinne sa prisatiu parazita dá predísť celotelovým oblečením svetlej farby, na ktorej kliešťa najľahšie vidieť. Keďže letné horúčavy dosahujú každý rok nové rekordy, takýto druh ochrany je nepraktický.

Ďalšou možnosťou je nosiť so sebou repelenty. Ak máte pocit, že tie slovenské sú neúčinné, chyba môže byť v dávkovaní. Treba ich aplikovať často, pretože ich účinok je po niekoľkých hodinách takmer nulový.

„Preferujem prírodné repelenty na báze aromatických olejov s obsahom škorice, eukalyptu alebo levandule a ich aplikáciu približne každú hodinu, maximálne dve. Ak človek použije repelent ráno, keď vyráža do prírody, a vráti sa večer domov, je pravdepodobné, že si prinesie so sebou aj nejakého kliešťa,“ hovorí odborníčka.

Kliešť má dohromady tri štádiá: larvu, nymfu a dospelého jedinca. V každom štádiu sa potrebuje plne nasať, aby mohol prejsť do toho ďalšieho. V dospelom štádiu ide o samičky, ktoré po úplnom nasatí kladú vajíčka a potom zdochnú. Samce krv nesajú.

Ak už sa kliešť predsa len pricicia, je vraj zbytočné používať na jeho odstránenie olejčeky, mydlá či masti. Na odstránenie nižších vývinových štádií, teda larvy a nymfy, postačí podľa Špitalskej len vodou navlhčený tampón. Dospelú samičku stačí zas uchytiť pinzetou čo najtesnejšie pri koži, pokývať a vybrať. Miesto vždy vydezinfikujte.

Ak sa chcete uistiť, že kliešť nebol infikovaný, môžete ho odoslať na analýzu do Biomedicínskeho centra SAV. Ak bol kliešť infikovaný, človek by mal ísť k lekárovi. V krvi sa protilátky objavia po troch až štyroch týždňoch od prisatia kliešťa. Príznaky však môžeme mať už od druhého týždňa. Preto je vhodné sledovať zdravotný stav a prípadné symptómy nepodceniť.