Emisné povolenky uvalené na dopravu a bývanie pocítia najviac chudobnejší Slováci. Navrhované opatrenia v klimatickom balíku Fit for 55 z dielne eurokomisie podľa ekonóma a politológa Zsolta Gála môžu vyvolať protesty podobné francúzskemu Hnutiu žltých viest. Gál nesúhlasí so zákazom spaľovacích motorov a považuje ekonomické zdôvodnenie Fondu obnovy za slabé. Zablokovanie maďarského fondu obnovy eurokomisiou označil za dôsledok maďarskej provokačnej politiky a nedávneho zákona o pedofílii a LGBT agende.

Európska komisia (EK) v stredu predstavila klimaticko-energetický balíček s názvom Fit for 55, ktorý obsahuje konkrétne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent oproti roku 1990. Obsahuje mnohé veľmi ambiciózne opatrenia. Má balík šancu prejsť schvaľovaním členskými štátmi a Európskym parlamentom?

Veľmi ťažko predpovedať, ale krátka odpoveď je, že šancu má, pretože dôsledky opatrení sú rozložené na roky dopredu.

Balík obsahuje aj viacero nepopulárnych zmien, zdražovanie cestovania aj bývania. Podpredseda EK Frans Timmermans očakáva negatívnu reakciu, zároveň však tvrdí, že je to nevyhnuteľné pri každej veľkej zmene. Ako ho prijmú Európania?

Reakcie môžu byť rôzne, v závislosti od politických preferencií. Niektorým je to málo, iných prekvapia dôsledky, ktoré sa však objavia oneskorene a momentálne sú ťažko odhadnuteľné. Je viac než pravdepodobné, že aspoň v niektorých štátoch sa objavia protesty, ako sme to videli pri demonštráciách Hnutia žltých viest vo Francúzsku. Vtedy sa ukázalo, že aj pomerne malé zvýšenie cien pohonných hmôt spôsobilo veľké celoštátne protesty a problémy francúzskej vláde.

Spýtam sa inak. Štandardný legislatívny proces v EÚ obvykle trvá roky, ciele sú stanovené do roku 2030. Očakávajú sa spory štátov a tlak obyvateľov. Je teda reálne, že sa ambiciózne klimatické ciele podarí naplniť?

Závisí to od mnohých faktorov. Počas pandémie sa ukázalo, že keď stlmíme ekonomickú aktivitu, výrazne klesajú emisie… (smiech) Tie klimatické ciele sú skutočne veľmi ambiciózne. Nevieme, ako sa napokon skončia rokovania, ale pri takýchto veľkých zmenách bývajú obvykle kompromisy kompromisov. Tie čísla ešte nie sú finálne, uvidíme, ako budú vyzerať po schválení.

Ako sa prišlo na to, že do roku 2030 máme znížiť emisie práve o 55 percent? Je to výsledkom nejakého kompromisu? Zelení a europarlament žiadali oveľa viac, priemysel menej. Máme brať vážne prístup EK, keď v Bruseli berú vážne aktivistku Grétu Thunbergovú a nechajú ju vystupovať v inštitúciách EÚ? Do akej miery rozhoduje emócia?

Ťažko za tým vidieť nejaký vedecký podklad. Skôr vidím predbiehanie sa politikov v tom, kto bude „väčší environmentalista a záchranca sveta“ a tú emočnú stránku. Navyše, keď sa stanovovali percentá, tak za nimi ešte neboli konkrétne opatrenia a dôsledky. To sa potom ľahko stanovujú percentá.

Neodhryzla si EÚ týmto záväzkom príliš veľké sústo? Pocítia to ľudia, má to vplyv aj na konkurencieschopnosť Európy vo svete.

Tá stratégia je veľmi rozdrobená s množstvom opatrení. Keď už chceme reálne znižovať emisie, tak rozumným nástrojom je uhlíková daň a uhlíkové clo. Zakazovanie niektorých typov automobilov a cielené dotácie nie sú dobrou cestou. Je to zväčša neefektívne a spojené s podvodmi, videli sme to pri dotáciách na obnoviteľné zdroje energie na Slovensku, napríklad pri solárnych paneloch. Druhá vec, dnes nevieme, ktoré alternatívne pohony budú neskôr dominovať, môžeme stúpiť vedľa. Veľmi podporujeme elektromobily, ale možno sa ukáže lepšie riešenie.

(viac…)
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.