Pandemická kríza ešte viac nalomila cirkev v Nemecku, osirieva a chrám navštevuje minimum katolíkov

Pandémia koronavírusu drasticky zasiahla do cirkevnej komunity v Nemecku. Do kostola chodí už len šesť percent nemeckých katolíkov. Aj podľa ďalších ukazovateľov klesá vplyv a prítomnosť cirkvi. Vyplýva to z jej najnovšej štatistiky za pandemický rok.

Cirkevná štatistika za rok 2020 podáva „drastický obraz toho, ako pandémia koronavírusu ovplyvnila život našich komunít“. Takto komentoval najnovšie čísla biskup Georg Bätzing, predseda Nemeckej biskupskej konferencie, ktorá dokument zverejnila.

Podľa posledných dát katolíci v najpočetnejšej európskej krajine tvoria asi 27 percent obyvateľstva. Na bohoslužby však chodí len šesť percent z nich. Je to skoro o tretinu menej, ako to bolo v roku 2019. Výrazne sa znížil počet vyslúžených sviatostí manželstva, krstu a prvého svätého prijímania. Mierne klesol počet farností, kňazov a diakonov. Počet ľudí, ktorí opustili cirkev, zostáva naďalej vysoký – v pandemickom roku ich bolo vyše 220-tisíc. Oproti predošlému roku však bolo skoro o pätinu menej odídencov, vysvetľujú preláti v tlačovej správe.

Nemeckí biskupi nachádzajú príčiny najmä v globálnej pandémii a súvisiacich reštrikciách. Bätzing v komuniké o príslušnej štatistike priznáva „bolesť“ a „hlboký šok“. Mnohí stratili dôveru v cirkev a opustili ju, ale nablízku bola ľuďom aj v ťažkých časoch.

Biskup vyjadril nádej do budúcna: „Chcel by som tiež zdôrazniť, že som veľmi vďačný za tých, ktorí sa v týchto pohnutých časoch dali do služieb cirkvi. Aj v malom počte budú noví kňazi a pastorační pracovníci plniť nevyhnutnú úlohu v neustále sa meniacom svete.“

Kardinál Marx je za synodálny prístup

„Tejto situácii musíme čeliť otvorene a čestne a poskytnúť odpovede na otázky, ktoré sú na stole. Úprimne dúfam, že synodálna cesta môže prispieť k vybudovaniu novej dôvery,“ povedal biskup Bätzing, ktorý tiež stojí na čele Limburskej diecézy. Prioritou má byť dôsledné riešenie prípadov sexuálneho zneužívania, ale aj otázky moci a oddelenia rôznych právomocí v cirkvi.

Práve z tohto dôvodu nedávno podal rezignáciu na úrad mníchovského arcibiskupa kardinál Reinhard Marx so slovami, že cirkev sa dostala „do mŕtveho bodu“. Cítil osobnú i inštitucionálnu spoluzodpovednosť za nezvládnutie riešenia škandálov sexuálneho zneužívania v cirkvi. Pápež František však svojho blízkeho spolupracovníka Marxa podržal a jeho rezignáciu neprijal.

Kardinál Marx aj biskup Bätzing majú povesť liberálov a podporujú spomínanú synodálnu cestu. Tú mnohí vnímajú ako „liberálnu, modernistickú cestu vpred“, ktorá „nie je založená na pravde“. Pre iných ide o jasný príklad protestantizovania, lebo nemeckí biskupi i kňazi debatujú o svätení žien, demokratizovaní cirkvi a podobných háklivých otázkach. To sa však nepáči ani všetkým protestantom.

Kardinál Müller: chýba nám spoveď

Dianie v Nemecku presakuje cez hranice štátu. Otvorený list nemeckým biskupom poslala skupina talianskych katolíkov. Vyjadrila obavy o ich „synodálnej ceste“, ktorá „nevyhnutne povedie k ďalšej schizme, či už sa formálne vyhlási alebo zostane pri absencii formálneho vyhlásenia, pretože jedin(ečn)á cirkev nemôže mať dve rôzne doktríny“. Nemecký kardinál Walter Brandmüller pritom otvorene hovorí, že v katolíckej cirkvi v jeho domovine sa schizma už začala.

Synodálnu cestu kritizoval aj bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Ludwig Müller a odsúdil tiež pseudopožehnávanie homosexuálne aktívnych párov zo strany niektorých kňazov. Stalo sa tak v máji v jeho rodisku.

Kardinál Müller minulý rok vo viedorozhovore na Košických Hanusových dňoch pripomenul, že „dnes sa hovorí o obnove cirkvi, no nemôžeme hovoriť len o zmene štruktúr“. Dôležité je objaviť napríklad sviatosť spovede: „K obnove príde, keď opäť objavíme hriechy, ktoré páchame, a ak prosíme Boha o odpustenie – to si nemôžeme s Bohom v súkromí vyriešiť – potrebujeme cirkev, cirkev je sviatosť, Kristovo telo a jej život sa uskutočňuje v jej siedmich sviatostiach. Preto musíme opäť objaviť sviatosť spovede. Často počujeme: Ja ako laik sa nebudem pred kňazom obnažovať, nie som dieťa atď., no spoveď je prostriedok milosti a smer ku spáse. Je to tak aj v kňazskom živote. Tam, kde spoveď neexistuje, dochádza k zosvetšteniu cirkvi, a to je skutočné zlo v našej dobe, ako hovorili aj poslední pápeži.“