Čo sa skrýva za kultom škaredosti? Len nová forma ovládania. O bizáre americkej progresívnej doliny píše Martin Weiss.

Pozrite sa na instagramový účet The Rich Kids of Instagram. Zoskupuje fotografie, ktoré zdieľajú mladí, bohatí, vystatujúci sa ľudia dnešného sveta. Čoskoro zistíte, že táto globalizovaná kultúra je navýsosť uniformná. Dominuje jej niekoľko luxusných značiek, ktoré si z nejakého dôvodu práve tento ľudský typ očividne obľúbil viac ako iné – autá Lamborghini a Bentley, oblečenie a doplnky Louis Vuitton a Versace, šampanské Dom Perignon. A ešte jedna vec je zvláštna. Zatiaľ čo ich predchodcovia by sa v nejakom alternatívnom minulom storočí fotografovali na Instagram v spoločenských oblekoch a róbach, výnimočne v športovom oblečení, tí dnešní sú oveľa neformálnejší. Tým nemyslíme džínsy, ale skôr tepláky. Presnejšie, teplákové súpravy a tenisky luxusných značiek.

A prečo? Nuž dôvod je, že ich referenčná kultúra, z ktorej k nim presakuje najviac inšpirácie, je kultúra amerického hip hopu. Teda v podstate kultúra gangsterská. Peniaze sú v nej určené na okázalú spotrebu, nie na to, aby vás posunuli na inú spoločenskú úroveň. Úspešný raper dáva vzhľadom i správaním najavo pretrvávajúcu príslušnosť ku getu.

Keď sa pozriete na historické fotografie, občas svojím nevycvičeným okom nerozoznáte rozdiel medzi oblečením ľudí z vyšších a nižších vrstiev. Ľudia z nižších vrstiev sa pri slávnostnejších príležitostiach snažili obliekať pokiaľ možno rovnako ako vrstvy vyššie. Ešte na fotografiách prvých tureckých gastarbeitrov, ktorí prichádzali od päťdesiatych rokov do Nemecka, vidíme mužov v sakách. Ako sme od tých čias dospeli k svetu, keď si v obchodoch kupujeme roztrhané džínsy a nouveau riche sa fotí v teplákoch?

Anglický historik Arnold Toynbee vo svojom diele Štúdium histórie skúmal úpadok rôznych civilizácií a jeden z opakujúcich sa symptómov, ktoré našiel, nazval proletarizácia dominantnej menšiny. Vzostupujúce civilizácie bývajú vedené tvorivou, sebavedomou menšinou, tá si je istá svojím štýlom, svojimi cnosťami a svojím poslaním. Zvyšok pospolitosti ju napodobňuje. V rozpadajúcich sa spoločnostiach vládnuca vrstva toto sebavedomie stráca a prestane ísť príkladom. Nové trendy, často zhubné ako rezignácia na povinnosť k celku alebo vulgarizácia, sa šíria spoločnosťou zdola nahor. Toynbee hovorí priamo o „proletarizácii elít“. Zdá sa, že sme doma.

(viac…)
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.