Príklon k povinnému očkovaniu by na Slovensku len vybičoval emócie, upozorňujú zdravotníci

Viaceré európske štáty pristúpili k povinnému očkovaniu zdravotníkov. Slovensko sa touto cestou zatiaľ neuberá. Podľa zdravotníckych združení je to správny postup.

Tvárou v tvár zhoršujúcej sa epidemickej situácii pre šírenie delta variantu čínskeho vírusu pristupujú niektoré európske štáty k povinnému očkovaniu zdravotníkov. Tí sú na zvládnutie pandémie tými najdôležitejšími osobami.

Pobaltské Lotyšsko je v tomto smere najradikálnejšie. Očkovanie proti koronavírusu tam bude povinné pre ľudí pracujúcich v medicínskych, sociálnych, vzdelávacích i v iných zariadeniach. Urobiť tak musia do 15. septembra. V prípade, že sa zamestnanci týchto zariadení odmietnu zaočkovať, zamestnávateľ ich bude môcť prepustiť z práce.

Rovnako na tom budú lekári, zdravotníci, opatrovatelia a nemedicínski pracovníci nemocníc či starobincov vo Francúzsku. Ak po 15. septembri nebudú zaočkovaní, nebudú môcť pracovať a nedostanú mzdu. Prezident Emmanuel Macron nevylúčil, že v budúcnosti by mohlo byť očkovanie proti covidu povinné pre všetkých.

Povinné očkovanie zdravotníkov a všetkých zamestnancov domovov dôchodcov oznámil v pondelok grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Pracovníci zariadení pre seniorov sa musia dať zaočkovať do 16. augusta, inak ich vyhlásia za dočasne práceneschopných. Dôchodcovia sú najrizikovejšou skupinou obyvateľstva. Zaočkovanie pre pracovníkov v zdravotníctve, a to ako štátnom, tak i súkromnom sektore, bude v Grécku povinné od 1. septembra.

Lengvarský povinné očkovanie vylučuje, nesúhlasia s ním ani parlamentné strany

Ešte v polovici júna sa o povinnom očkovaní uvažovalo aj na Slovensku. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) to pripustil v rozhovore pre Denník N. Zhodu v koalícii však nenašiel.

Proti povinnému očkovaniu sú rovno dve koaličné strany: hnutie Sme rodina predsedu parlamentu Borisa Kollára a strana SaS ministra hospodárstva Richarda Sulíka. Povinné očkovanie obyvateľstva vylúčil aj premiér Eduard Heger z najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO.

Rovnako to vidia opozičné strany Smer a Hlas. Povinné plošné štepenie od samého začiatku odmietajú a ich predsedovia injekciu proti covidu nedostali. Poslanci Smeru dokonca podali na Ústavný súd podnet. V ňom napadli vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva, ktorá delí ľudí prichádzajúcich na Slovensko na očkovaných a neočkovaných.

Prvého júla preto Lengvarský zmenil rétoriku. „Chcel by som reagovať na dezinformáciu, ktorá vznikla, neviem z akého dôvodu. Je o tom, že ideme zavádzať nejaké plošné alebo povinné očkovanie. Chcel by som všetkých ubezpečiť, že to tak nie je a ani nebude,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva.

Debata o povinnom očkovaní odvtedy akoby uťala. Nespomína sa ani v súvislosti s profesiami, kde ju iné členské štáty uplatňujú. Podľa výpovedí niektorých zdravotníckych združení je to tak aj správne.

Cestou je argumentovanie a vyvracanie hoaxov

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) podporuje očkovanie ako jeden z hlavných nástrojov na prevenciu chorôb. Povinné štepenie zdravotníkov by vraj pomohlo maximalizovať ich imunizáciu, čím by sa sčasti predišlo nedostatku pracovných síl v prípade ďalšej vlny. 

Podľa Komory by to však mohlo predstavovať aj rozporuplný problém. „Zavedenie povinnosti vytvorí tlak na vyčerpaných zdravotníkov, čo môže mať za následok ďalší odchod profesionálov zo systému zdravotnej starostlivosti,“ myslí si Lukáš Kober, riaditeľ kancelárie Komory.

Na Slovensku aktuálne chýba 14-tisíc sestier. Vynucovanie preto nemusí mať želaný efekt. Za lepšiu stratégiu považuje Kober vzdelávanie, správne argumentovanie a selektovanie hoaxov. Aj samy zdravotné sestry boli vraj v decembri 2020 v prípade očkovania váhali.

V prvej fáze prieskumu, ktorý si dala urobiť Komora, sa pred príchodom vakcín bolo ochotných dať zaočkovať len 27 percent opýtaných respondentov. „Už v januári 2021 sa priklonilo k očkovaniu 81 percent sestier,“ opisuje Kober rozdiely v ochote sestier štepiť sa, ako prežili pandémiu v prvej línii.

Ak to bude nevyhnutné na ochranu verejného zdravia, očkovanie proti SARS-CoV-2 sa podľa neho časom zaradí k povinným. Sankcionovanie zdravotníkov by v súčasnosti bolo pre vládu a ministerstvo gólom do vlastnej brány. Tresty vraj prichádzajú do úvahy len v prípade, že niekto infekčnú chorobu vedome šíril, nazdáva sa Kober.

Prioritou musia byť starší ľudia, lekári sú už teraz najzaočkovanejšou skupinou

Keďže sa Slovensko rozhodlo ísť cestou dobrovoľnosti v očkovaní, náhle nariadenie povinného očkovania istej úzkej skupiny by podľa Petra Visolajského, predsedu Lekárskeho odborového združenia, neprinieslo želaný efekt.

„Lekári sú už dnes najviac zaočkovanou skupinou. Ak by sa takáto povinnosť nariadila tým pár lekárom, ktorí stále očkovanie nepodstúpili, nijako slovenský problém nízkej zaočkovanosti starších ľudí nevyriešime, len zbytočne vybičujeme emócie, čo v konečnom dôsledku očkovaniu môže uškodiť,“ hovorí pediater.

Upozorňuje, že absolútnou prioritou v očkovaní proti COVID-19 by na Slovensku mali byť ľudia nad 60 rokov. V tom zaostávame, no povinné očkovanie lekárov to nijako nevyrieši.  

Očkovanie podľa virologičky Tatiany Betákovej znižuje prenos koronavírusovej infekcie o 84 percent, čiže nezabráni šíreniu vždy. Podstatou je, aby sa očkovanci vyhli úmrtiu či ťažkému priebehu covidu s potrebou hospitalizácie.

„Ak by sme mali mať na Slovensku debatu o povinnom očkovaní, tak osobne preferujem, aby sme sa balili o vekovej skupine, ktorá je infekciou koronavírusom ohrozená na živote. Pretože túto povinnosť možno zdôvodniť len ochranou života,“ hovorí o perspektíve diskusie Visolajský.